Identita Rómskej menšiny žijúcej na Slovensku

2024.03.30.
Valachova Viktoria
digitálny aktivizmus, Minority Kids udalosti

„Identita Rómskej menšiny žijúcej na Slovensku“ je prvým príspevkom v novej sérií článkov v spolupráci medzi Futureg a PDCS v rámci projektu „Digitálny activism“. Cieľom tohto projektu je priniesť hodnotné poznatky a podporiť väčšiu toleranciu a porozumenie voči rómskej a maďarskej menšine na Slovensku.

Prvý článok tejto série je dielom Viktórie Valachovej, absolventky Fakulty medzinárodných vzťahov, a Kataríny Csikosovej, študentky doktorandského štúdia na Filozofickej Fakulte, katedra religionistiky. Ich práca je prvým krokom v našej snahe hlbšie pochopiť a osvetliť rôzne aspekty života rómskej a maďarskej menšiny na Slovensku.

Rómovia majú bohatú a fascinujúcu históriu, ktorá siaha do vzdialených čias. Ich príbeh je plný dobrodružstiev, výziev a pretrvávania. Z milénia na milénium putujú po celej Európe, prinášajú so sebou svoju kultúru, jazyk a tradície. Rómovia sú jednou z najstarších a najväčších menšín v Európe a ich prítomnosť je dôležitou súčasťou európskeho kultúrneho a historického dedičstva.

Mnohí z nich skrývajú svoje jedinečné kultúrne dedičstvo a pôvod, aby sa vyhli predsudkom a diskriminácii. Toto zapríčinilo dlhoročný útlak a najmä 20. storočie, kedy sa Rómovia stali obetami prenasledovanie nacistických a komunistických režimov. V tomto príspevku sa pokúsime predstaviť stručnú rómsku históriu a kultúrnu identitu.

Podľa historikov sa skupina ľudí, ktorí sa dnes nazývajú Rómovia, začala presúvať do Európy okolo roku 1000. Pôvodne pochádzali z oblastí, kde sa hovorilo sanskritským jazykom. Rómovia mali dlhú cestu, ktorá ich priviedla cez Perzskú ríšu a Byzantskú ríšu, až na európsky kontinent. Predpokladá sa, že do Európy prichádzali niekedy v období medzi 13. a 14. storočím. Odvtedy Rómovia rozšírili svoju prítomnosť po celom svete. Dnes nájdeme Rómov vo viacerých krajinách, pričom najväčšie komunity žijú v krajine ako Bulharsko, Maďarsko, Rumunsko, Španielsko a Turecko.

Rómovia, aj keď sú jednou z najstarších a najväčších menšín v Európe, ich príbeh je často zahalený do tmy predsudkov a stereotypov. Majú svoj vlastný jazyk, tradície, hudbu a zvyky, ktoré sa odlišujú od väčšinovej kultúry. Rómska kultúra je veľmi pestrá, no napriek tomu mnohí Rómovia cítia útlak a preto sa rozhodli skrývať svoj pôvod. To môže mať viaceré generačné negatívne dôsledky. Jedným z nich je strata identity, pocitu, že nikam nepatria a strata komunity. Keď sa Rómovia snažia zapadnúť do väčšinovej spoločnosti tým, že potlačia alebo popierajú svoju kultúru, môže to viesť k vylúčeniu v ich spoločenstve a odtrhnutiu od svojich koreňov.

Rómovia migrovali naprieč celou Európou tisícky rokov, pričom výrazné množstvo sa dodnes vyskytuje vo východnej Európe. Táto dlhodobá migrácia a kočovný spôsob života prispeli k tomu, že rómska kultúra má bohaté dedičstvo, najmä v oblasti ústnej tradície. Toto rozptýlenie tiež prispelo k bohatej kultúrnej rozmanitosti medzi rôznymi etnikami v rámci rómskych komunít. Preto je rómska populácia v Európe veľmi rôznorodá. Rómovia delia na mnoho etník podľa toho, kde žijú, akú majú kultúru, aký jazykom hovoria a tiež aj spôsobom života.

To čo vieme o ich kultúre, pochádza z ústnej histórie a príbehov rozprávaných spevákmi a staršími členmi komunity. Práve vďaka tejto rozmanitosti ústnej tradície a príbehov sa rómska kultúra stala mimoriadne bohatou a zaujímavou. Rozmanité príbehy, piesne, magické praktiky a zvyky odzrkadľujú nielen históriu Rómov, ale aj ich hodnoty, vízie a spôsob života. Tento aspekt rómskej kultúry je dôležitým pilierom identity pre mnoho Rómov a zohráva kľúčovú úlohu pri zachovaní ich jedinečnej kultúry a dedičstva.

Hoci všetci Rómovia majú spoločný pôvod, rozprávajú rôznymi dialektmi, ktoré sa stáročia vyvíjali a stále vyvíjajú z ich pôvodného jazyka, rromanës, a z jazyka majoritnej spoločnosti, kde žijú. „Rromanës má svoje korene v sanskritských jazykoch a je príbuzný hindčine, pandžábčine, urdčine a bengálčine a iných,, podľa Rómskej spravodajskej agentúry.

Rómovia sú známi predovšetkým kvôli ich úžasnej hudbe a v Európe sa stali skvelými hudobníkmi. V každej krajine si vytvorili vlastný hudobný štýl. Napríklad, v strednej Európe hrali na cimbale, v juhovýchodnej Európe na plechové dychové nástroje a v Španielsku na gitary. V roku 2010 UNESCO zaradilo Rómsko-Španielsky hudobno-tanečný štýl „Flamengo“ do celosvetového nemateriálneho dedičstva. Dokonca aj na Slovensku mali svoj vlastný spôsob hrania hudby. V niektorých častiach Slovenska sa rómske hudobné kapely stali populárnejšími ako bežné ľudové kapely. A časom ako tu žili, sa dokonca, naučili hrávať aj bežné slovenské ľudové piesne, no s ich vlastným štýlom. Ich hudba mala veľký vplyv na slovenský ľudový hudobný štýl. Rómovia prispievali a stále prispievajú do slovenskej kultúry prostredníctvom ich bohatého kultúrneho dedičstva, ktoré je neodmysliteľnou súčasťou slovenskej kultúrnej identity. Tým pádom dochádza k vzájomnému ovplyvňovaniu a obohateniu Slovenska.

Ale Rómovia nie sú známi iba kvôli ich hudbe. Napríklad svetoznámy Charlie Chaplin s rómskymi koreňmi bol britský herec, komik, režisér a producent, ktorý sa stal ikonou svetového filmu. Charlie Chaplin bol veľmi známy svojimi vtipnými filmami, ale aj tým, že sa vyjadroval k politike, čo niektorých ľudí trochu znepokojovalo, najmä v období 2. svetovej vojny, čo pre Rómov bola obzvlášť ťažká doba. Charlie mal veľké srdce a cítil sa znechutený militantným nacionalizmom, ktorý sa šíril po celom svete v 20. storočí. Myslel si o nacionalizmus že je nebezpečný, pretože podnecoval ľudí k agresii a konfliktom. Charlie sa bál, že takéto veci môžu spôsobiť veľa nešťastia a trápenia pre ľudí. Nakoniec mal pravdu.

Ale aj na Slovensku máme mnoho osobností rómskeho pôvodu. Napríklad hrdina Anton Facuna, úžasný človek narodený v malebnej dedinke menom Horné Jaseno. Narodil sa 1. Februára 1920 a bol hrdým Slovákom a Rómov. Aj napriek tomu, že sa stal sa členom Slovenskej armády, jeho príbeh nebol len o jeho vojenských skúsenostiach, ale aj o jeho úžasnom príspevku k Slovenskému národnému povstaniu a o jeho statočnom boji za slobodu nášho národa. Počas Slovenského národného povstania, keď sa Slovensko snažilo získať svoju slobodu späť, Anton patril k partizánskemu odboju, kde bojoval za práva a slobodu celého slovenského ľudu bez rozdielu na pôvod.

Ďalšou z osobností je Ľudovít Didi, úžasný človek, ktorý sa narodil v malebnom mestečku Púchov 16. januára 1931. Bol učiteľom, čo znamenalo, že sa staral o vzdelávanie. Jeho príbeh však nebol len o vyučovaní, bol o jeho odvahe a odhodlaní bojovať za spravodlivosť a slobodu. Keď sa Ľudovít stal svedkom toho, ako komunistický režim utláča ľudí a obmedzuje ich slobodu, rozhodol sa niečo proti tomu urobiť. Stal sa účastníkom protikomunistického odboja, čo znamenalo, že sa postavil na odpor voči neprávosti a utláčaniu. Ale to nebola jediná vec, za ktorú sa Ľudovít postavil. Bol aj prvým rómskym spisovateľom románov v slovenskej literatúre. To znamenalo, že písal knihy, ktoré rozprávali príbehy o živote a skúsenostiach Rómov na Slovensku. Jeho príbehy sú do dnes veľmi dôležité, pretože pomáhajú ľuďom lepšie porozumieť rómsku kultúru a život. Medzi jeho diela patria: Príbehy svätené vetrom, Cigánkina veštba alebo Čierny Róm a biela láska.

Naša známa spisovateľka Elena Lacková, ktorá sa narodila 22. marca 1921 vo Veľkom Šariši, bola výnimočnou ženou a prvou ženskou rómskou spisovateľkou, ktorá písala v rómskom jazyku. Elena mala veľké srdce a vášeň pre písanie. V jej najznámejších dielach nájdeme divadelnú hru s názvom Horiaci cigánsky tábor alebo príbeh s názvom Narodila som sa pod šťastnou hviezdou. Tieto príbehy rozprávali o rómskom ľude a ich skúsenostiach. Elena však nebola len spisovateľkou. V roku 1968 spolu založila Zväz Cigánov-Rómov, čo bol dôležitý krok k tomu, aby sa hlas rómskeho ľudu stal platným a aby sa ich práva lepšie dodržiavali. Tiež bola členkou Spolku slovenských spisovateľov a predsedníčkou Kultúrneho zväzu občanov rómskej národnosti na Slovensku. V roku 2001 sa stala veľkým vzorom, pretože jej bola udelené štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra III. triedy. Táto cena jej bola udelená za jej dlhoročné úsilie priblížiť hodnoty rómskeho národa celej spoločnosti a za pochopenie utrpenia počas rómskeho holokaustu.

Je veľmi dôležité, aby sme ako spoločnosť vytvorili prostredie, kde sme všetci, vrátane Rómovi, hrdí na Rómsku kultúru a identitu, a kde sa nemusí skrývať svoje korene zo strachu z diskriminácie. Integrácia by nemala znamenať stratu identity, ale naopak, mala by umožniť Rómom žiť v spoločnosti, kde sa ich kultúra a príspevok oceňujú a rešpektujú. Preto je dôležité zabezpečiť inkluzívne prostredie, kde sa môžu všetci ľudia cítiť akceptovaní a uznávaní bez ohľadu na ich etnický pôvod.