Tolerancia nie je naša silná stránka
Niekoľko rokov som sa venovala vzdelávaniu rómskych detí. Istý čas v škole, ale oveľa viac mimoškolským aktivitám. Záležalo mi na tom, aby tieto deti zmysluplne využívali svoj voľný čas, aby sa spolu stretávali aj popri škole, aby sa tešili zo stretnutí, realizovali sa v tom, čo ich baví a aby uchovávali a rozvíjali rómsku kultúru. Aj keď bol starosta naklonený k týmto činnostiam a pomáhal nám získať peniaze cez granty a dotácie, nebolo to veľakrát jednoduché. Boli to deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. Boli úžasné, perfektné, temperamentné, spontánne. Žiaľ, niektorí ľudia v okolí sa nie vždy správali tolerantne. Boli takí, ktorí sa ma pýtali, prečo vôbec strácam s rómskymi deťmi čas. Akoby neboli také isté ako ostatné. Akoby nepotrebovali rozvíjať svoje talenty, snívať svoje sny, či zažívať úspechy. Stretávali sme s nepochopením pri hľadaní miestnosti. Keď sme na obecnom úrade nacvičovali tanečný a spevácky program, mnohým prekážalo, že sú deti hlučné alebo majú
špinavé topánky alebo nevedia spláchnuť WC.
Kto poznal životné podmienky, v ktorých deti vyrastali, chápal prečo mali napríklad špinavé topánky. Bývali na ulici, kde nebola vybudovaná cesta a keby si obuli tie najčistejšie topánky, kým prišli do školy alebo na obecný úrad, boli celé od blata. A WC nevedeli spláchnuť, pretože doma mali latrínu. A že boli hlučné? Už ste zažili, aby deti, ktoré sa stretnú a šantia, boli ticho? Boli šťastné, vždy keď sme sa stretli, tešili sa, že sa im venuje niekto, kto ich má rád, vidí v nich potenciál a verí že okoliu majú čo ukázať. Nie všetci boli netolerantní. Boli ľudia, ktorí mali radosť z vystúpení detí, oceňovali ich nadanie, sebavedomie a spôsob, akým prezentovali rómsku kultúru. To boli vždy múdri ľudia, ktorí chápali iných, vážili si inú kultúru, uznávali hodnoty iných. Takíto ľudia porozumeli tomu, že každá z kultúr má svoje čaro a má čo ponúknuť. Ľudia z tejto skupiny neriešili farbu pleti. Žiaľ nebolo ich veľa. Predsudky a stereotypy prevládali. Zmeníte dom, zmeníte záhradu,ale predsudky pretrvávajú stáročia. Myslím si, že médiá sa vo veľkej miere podieľajú na negatívnom obraze Rómov v spoločnosti. Rómov ukazujú väčšinou v negatívnom svetle, hovoria o nich najčastejšie v súvislosti s problémami. Len málo ľudí si uvedomuje, že je veľa Rómov, ktorí nemali toľko šťastia, aby sa narodili v prostredí, kde by im bolo umožnené napredovať, vzdelávať sa a nemusieť sa od detstva stretávať s pocitom menejcennosti a ponižovaním. Len neveľa ľudí rozmýšľa o tom, či by sa dokázali dostať sa zo začarovaného kruhu, keby sa ocitli v podobnej situácii mnohí
Rómovia žijúci v zložitých ekonomických a sociálnych podmienkach. Len málo ľudí porozumie pocitu odsúdenia len za to, že ste iný. Tolerancia nie je silná stránka v našej spoločnosti. Pritom úroveň demokracie sa hodnotí aj podľa toho, ako dokážeme byť chápať iných, počúvať ich, vžiť sa do ich situácie, spoznávať, prečo rozmýšľajú inak.
Alžbeta Zemanová (32)
Pracovala v Mojmírovciach (okr. Nitra) ako terénna sociálna pracovníčka a tiež ako pedagogická asistentka. Bola zapojená do mnohých projektov obce a mimovládnych neziskových organizácií, ktorých cieľovou skupinou boli deti a mládež z rómskej komunity. Niektoré z projektov mali celoslovenskú pôsobnosť.
Foto: Archív o.z. Romano kher – Rómsky dom
