Pomohol by vyšší rodičovský príspevok
O nevyliečiteľných traumách a duševných poruchách detí, ktoré sa dostali do detského domova už určite počul každý z Vás. Obyčajne si predstavíme v súvislosti s deťmi v detských domovoch rodičov a predovšetkým ženy – matky, ktoré nie sú schopné postarať sa o svoje deti. Ľahostajné, lenivé, možno aj závislé na drogách, či alkohole.
Naše skúsenosti však hovoria o tom, že nie vždy to tak musí byť. Dáša sa počas materskej dovolenky dostala do zložitej životnej situácie. Ostala sama s deťmi, bez strechy nad hlavou a s minimálnym príjmom, z ktorého nevedela zabezpečiť základné potreby rodiny. Východisko videla v návrate do zamestnania. Ubytovanie riešila cez krízové stredisko a poldruharočné dieťa umiestnila do detských jaslí. Na úhradu poplatku do jaslí využila príspevok na starostlivosť o dieťa do troch rokov dieťaťa. Návrat do zamestnania bol v poriadku. Horšie bolo prijať život v krízovom stredisku. Zrazu ona i jej trinásťročný syn stratili súkromie. Mali síce svoju izbu, aj svoje sociálne zariadenie, ale kuchyňa a spoločné priestory používali spolu s ostatnými obyvateľmi strediska. Niektoré ženy a ich deti nemali často ani základné návyky hygieny, vyjadrovali sa vulgárne a nedodržiavali pravidlá strediska.
Dáša sa však nevzdávala. Cítila zodpovednosť za deti. Cítila, že nesie zodpovednosť za seba a aj za otca, ktorý sa k celej veci postavil úplne nezodpovedne. Cítila, že ak budú mať sociálne pracovníčky a kurátorky detí akékoľvek podozrenie o nedostatočnú starostlivosť o deti, môže prísť o nej, deti sa môžu ocitnúť v detskom domove. Strach pred takým rozhodnutím jej dodával silu a odhodlanie ísť ďalej po ťažkej ceste. Z ťažkej situácie vyviazla aj vďaka ľuďom vo svojom okolí, ktorí jej pomáhali ako sa dalo. Aj dnes si však kladie otázky: Majú ženy, ktoré sa v našom státe ocitnú v núdzi možnosť pomôcť svojim deťom? Krízové centrum je zariadenie, v ktorom môže byť klient maximálne pol roka.
Podľa jej názoru by bolo riešením zvýšenie rodičovského príspevku na úroveň minimálnej mzdy a zvýšenie rodinných prídavkov. Žene, ktorá je prinútená ísť do zamestnania by pomohla opatrovateľka platená štátom alebo obcou. Príspevok na starostlivosť o dieťa v takomto prípade aj tak putuje do jaslí. Väčšia pomoc a podpora žien v núdzi sa štátu vždy oplatí. Odmenou je viac detí vychovávaných matkami, ktoré sa o svoje deti chcú postarať, ale potrebujú pomoc.
Agnes Horváthová – Romano Kher