Tradičná škola versus alternatívna

Potreba alternatívneho vzdelávania rá sa z času na čas objavuje na lokálnej, regionálnej a celoštátnej úrovni. Aj medzi mojimi známymi boli približne pred desiatimi rokmi ľudia, ktorí analyzovali možnosti a vynakladali veľké úsilie preto, aby vzniklo alternatívne vzdelávanie, ale bezúspešne. Pred viac ako dvoma rokmi sa do tejto oblasti pustili ďalší ľudia, ale žiaľ tiež bez výsledkov. Záverom je, že neexistuje ani jedna alternatívna škola s vyučovacím jazykom maďarským nielen v mojom okolí, ale na Slovensku vôbec.

Osobnosť dieťaťa v popredí

V prvom rade je potrebné objasniť pojem „alternatívna škola“. Týmto názvom zvykli odborníci pomenovať protipól tradičnej školy (herbartovská škola), ktorá predstavuje istý pedagogický smer.
V tomto prístupe tradičná škola používa typické frontálne vzdelanie, v centre stojí pedagóg, dominantnými sú pedagogické prednášky a vysvetľovanie, ako aj používanie učebníc. Pedagógovia pracujú v pomerne homogénnom rámci triedy. Charakteristické je tiež, že požiadavky na každého žiaka sú rovnaké, aj skúšky sa uskutočňujú rovnakým spôsobom a  hodnotenie žiakov je vyjadrené výlučne známkami.

Alternatívna škola prihliada na osobnosť dieťaťa a  na vlastnosti dieťaťa v určitom veku. Úlohou pedagóga je skôr vytváranie vzdelávacieho prostredia a podpora v učení. Prejavuje sa to pri učebno-pracovných procesoch, v usporiadaní interiéru triedy,  používaných nástrojoch vzdelávania, ako aj odlišných spôsoboch hodnotenia. V alternatívnych školách majú dôležitú rolu partnerské vzťahy, partnerstvá a  komunikácia medzi partnermi. (Az alternatív iskolák jellemzői – kezdeti elveik, mai gyakorlatuk, Új Pedagógiai Szemle, jún 1997.)
Do smeru alternatívnych škôl patria školy využívajúce reformné pedagogické trendy, či školy vytvárajúce svoj jedinečný imidž s využívaním reformných pedagogických prvkov, fungujúce podľa osobitných prístupov.
Posledne menované sa označujú ako moderné alternatívne školy. Takéto sú napr. Kincskereső Iskola, založená Martou Winklerovou v roku 1988. Najbežnejšie reformné pedagogické školy sú Waldorfské a Montessori školy. Do týchto inštitúcií, je mnohonásobne vyšší počet žiadostí o prijatie do školy ako do tradičných škôl. Oveľa väčší počet detí sa hlási aj do Gyermekek Háza, Kincskereső, či Budapest School.

Prečo rodičia obetujú nemalé financie a tiež svoj čas (školu takéhoto typu často nájdu len ďaleko od svojho bydliska), aby sa ich dieťa mohlo vzdelávať v takýchto školách? Zjednodušene povedané – ide o stratu dôvery v tradičnú školu.

Individuálny prístup a motivácia

Personalizované vzdelávanie, differenciácia, individuálny prístup, zameranie sa na dieťa, zaistenie vyhovujúcej motivácie, zariadenie školskej triedy, rola pedagóga, projektové vyučovanie, atď. nie sú privilégiami alternatívnych škôl, ale by mohli byť základným kameňom škôl v 21. storočí. Samozrejme, nemalo by ísť len o teóriu, veď teórií vo verejnom vzdelávaní je viac ako dosť, ale mali by byť realizované bežne v praxi.  Bolo by nespravodlivé tvrdiť, že sa moderné metódy vonkoncom neobjavujú v tradičných školách, ale len ojedinele, menej cielene.

Zaujímavé, ak „divný kolega“ (týmto prívlastkom som bola označená aj zopárkrát a vnímam ho pozitívne) absolvuje skutočne kvalitné školenie, (väčšinou sa za ne nedostávajú kredity), nájde si novú cestu a snaží sa inovovať, musí čeliť mnohým prekážkam. Nepochopenie, „dobré rady“ kolegov, protiargumenty „my sme si to zvykli“ či „máme osvedčené spôsoby“, a podobné dôvody.

Montessori vznikla pred vyše sto rokmi

Tak vznikla aj Montessori v roku 1907. Jej zakladateľka a vytvorila východisko úspešného, nadčasového pedagogického modelu. Už pred viac ako sto rokmi zistila, že deti si oveľa viac zapamätajú, keď si vedomosti osvojujú sami a dokážu ľahšie budovať na základe takto osvojených poznatkoch. „Pre pedagóga je najväčším úspechom, keď môže povedať: deti vedia pracovať tak, ako by som ja ani neexistovala.“ – povedala zakladateľka tohto modelu Maria Montessori. Montessori pomôcky používame dodnes a sú čoraz žiadanejšie.

Avšak účinnosť metódy prednáška – biflovanie – odpovedanie je jemne povedane diskutabilné. Toto určite nie je potrebné, je to slepá ulička, najmä keď sú stredobodom procesu vzdelávania.

Toto vycítila Marta Winklerová, Tomáš Vekerdy a veľa ďalších odborníkov už v sedemdesiatych rokoch v minulom storočí. Čo sa zmenilo vo verejnom vzdelávaní odvtedy, po uplynutí takmer polstoročia? Odpoveď na túto otázku nechám na vás…

Ale ja, ak by bolo v mojich možnostiach založiť školu, učiteľský zbor by tvorili len tzv. divní kolegovia a celkom iste by sa som sa zamerala na budovanie alternatívnej školy. Všetko je postavené na pedagógovi. Veľa pedagógov ťažko mení svoj postoj a chce používať osvedčené metódy. V poriadku, netvrdím, že všetko osvedčené je zlé a že na všetko je potrebné zanevrieť, ale je vynikajúce, keď sú aj učitelia otvorení novým spôsobom a majú vôľu čerpať z reformných pedagogických metód.