Práca alebo kolíska?

autorka pôvodného článku:Vica Peniašková, psychologička, preklad: Anita Veressová

Na Slovensku, v Maďarsku a Českej Republike pracujúci rodičia majú do tretieho roka dieťaťa nárok na materskú dovolenku. Tak jeden z rodičov, najmä matka, môžu poskytovať celodennú starostlivosť o svoje malé dieťa. Avšak v iných krajinách rodičovská dovolenka nie je taká dlhá (v Rakúsku sú to dva roky, v Anglicku 12 mesiacov, v USA si matky môžu nárokovať tri mesiace), u nás je to povinné takúto možnosť danú zákonom využiť do posledného dňa. V predchádzajúcej vete nájdeme hneď dve spoločenské očakávania:

• matka musí zostať doma s dieťaťom,
• matka má byť pri dieťati do dovŕšenia jeho tretieho roka veku.

Myslím, že sa čoraz viac matiek alebo rodín s týmito očakávaniami stretáva. K tomuto by som chcela dať nejaký návod, skladajúci sa z mojich osobných a odborných skúseností.

Dokedy má byť doma matka s dieťaťom?

Podľa môjho názoru je užitočné byť doma s dieťaťom čo najviac času z tých troch rokov, čo máme k dispozícii. Aj to je veľmi dôležité, aby ten spoločne strávený čas bol kvalitný. Jedna ambiciózna matka nie je to isté, ako žena schopná mať samu seba a svoje dieťa v bezpečí domova. Existujú teda situácie, keď práve málo je viac. A psychika dieťaťa?

Našťastie je na verejnosti čoraz viac rozšírená podstatnosť kontaktu matka-dieťa, alebo dieťa-otec, dotykov, úsmevov a primitívnych hier („Kukucska“ a iné, pozn. prekl.: hra kedy sa rodič celkom alebo len tvár skrýva pred dieťaťom) vo vývoji malého dieťaťa. Novorodenec je úzko spojený s človekom, ktorý sa oňho stará (môže to byť otec, matka, či iná osoba) a v jeho neprítomnosti deti pocítia silný diskomfort, tzv. separačnú úzkosť. Opatrovateľ nemá za úlohu starať sa len o fyzickú pohodu dieťaťa, ale s jeho pomocou je novorodenec v spojení s vonkajším prostredím. Na základe starostlivosti poskytnutej opatrovateľom bábätko spozná svet, ale aj samé seba. Naučí sa, že svet je obývateľný, v podstate príjemné miesto a ono v ňom je pre iných dôležitá, milujúca bytosť. Tento prvý dojem môže byť aj iný, že svet je nevyspytateľný a nikdy nevedno, aká odpoveď prichádza na reakciu človeka. Pre dieťa to môže znamenať aj to, že plakať je bezvýznamné, lebo pomoc neprichádza, alebo svet je voči nemu zlý, alebo ono si nezaslúži pomoc iných.

Teda opatrovateľ pre dieťa znamená ten istý bod, od ktorého aj keď pomaly ustupuje a vracia sa, tak vždy a opäť sám začne objavovať svet. Preto sa spomína tak často veta „od mamkinej sukne“, lebo už aj zo známeho pieskoviska, či detskej izby sa dieťa z času na čas vracia „natankovať“ bezpečie, ktoré dostane z úsmevu, alebo dotyku. Podľa Margareth Mahler je to proces separácie a individualizácie, čo vlastne trvá do druhého roku dieťaťa. Má veľký vplyv na dôveru a otvorenosť dieťaťa voči svetu, ale aj na jeho sebadôveru a sebahodnotenie. Môj osobný názor hovorí, že je dobré ak dieťa s opatrovateľom trávia spolu dva roky.

Podľa štúdie z roku 2010 menej ako dva roky taktiež stačia, aby sme pre naše deti poskytli základy úspešného a vyváženého života. Podľa spomínanej štúdie len tie deti mali problémy so správaním, alebo ako dospelí boli menej úspešné, ktorým matka rok po narodení pracovala na plný úväzok. Zaujímavosťou štúdie je, že poukazuje na to, ako to nie je jedno, akú starostlivosť poskytuje pre svoje dieťa pracujúca, alebo nepracujúca matka. Z článku vyplýva, že najúspešnejšie deti boli tie, s ktorými matka bola doma aspoň jeden rok, následne obdržali takú starostlivosť, ktorá napomáhala rozsiahlemu vývoju ich schopností.

U mamičiek som sa už viackrát stretla s mienkou, podľa ktorej „to čo je dobré pre matku, je dobré aj pre dieťa“. To máme chápať tak, že ak sa matka po pôrode chce skoro vrátiť do práce, tak to má spraviť, lebo takto koná správne. Toto tvrdenie je len vtedy správne, ak sa tie dobré pocity dostanú aj k dieťaťu, čo môžeme dosiahnuť len spoločne stráveným kvalitným časom, počas ktorého dieťa môže plnohodnotne využiť prítomnosť matky.

Kto z rodičov má zostať doma s dieťaťom?

Otec, okrem dojčenia, je schopný uspokojiť každú potrebu dieťaťa. A nakoľko aj vtedy si môže rodina vyriešiť dojčenie bábätka, keď matka pracuje, nevidím nevýhodu v tom, aby s ním bol doma otec. Aj na túto situáciu platí zásada: čo je dobré pre opatrovateľa, to je dobré aj pre dieťa. Aj v prípade že sa o dieťa stará ľubovoľný z rodičov, tak vtedy môže preňho urobiť najviac, ak starostlivosť prebieha v čo najväčšom komforte aj pre poskytovateľa starostlivosti. Ak plánujeme vymeniť otca na materskej dovolenke, najprv musíme poskytnúť dieťaťu čas prispôsobiť sa. Nezabudnime na to, aký dôležitý  je pre dieťa vzniknutý vzťah k prvému opatrovateľovi.

Máme sklon si predstaviť to, že starostlivosť o dieťa a domácnosť je úlohou toho rodiča, ktorý je doma s bábätkom. Medzitým dobre vieme, že vykonať všetky tieto práce presahuje čas jedného priemerného pracovného dňa. Preto zdielam názor, že treba rozdeliť  roly v rodine. Toto v každej rodine, ba možno v každom období bude niečo iné, ale som si istá, že ak sme trpezliví a máme porozumenie pre toho druhého, každý člen rodiny sa bude cítiť čo možno najlepšie.

Použitá literatúra:

• Családtámogatás Európa más országaiban – : nlcafe.hu/baba/20140117/anyak-europa-gyes-gyed-magyarorszag-osztonzes-gyermekvallalas/
• Margareth Mahler a Wikipédián – hu.wikipedia.org/wiki/Sch%C3%B6nberger_Margit
• Dolgozó anyák és gyermekük fejlődése www.apa.org/pubs/journals/releases/bul-136-6-915.pdf