Rómska minorita v rámci Európskej Únie

Rómovia sú najväčšou etnickou menšinou v Európe, pričom v EÚ žije približne 6 miliónov Rómov. Mnohí Rómovia čelia zlým životným podmienkam, diskriminácii a obmedzenému prístupu k vzdelaniu a zamestnaniu. Podľa Agentúry Európskej únie pre základné práva, približne 80% Rómov žije v chudobe. Mnohí Rómovia žijú v domácnostiach bez prístupu k pitnej vode a 33% nemá vnútorné toalety. Asi 25% Rómov cíti, že boli v uplynulom roku diskriminovaní v bežných situáciách, ako je hľadanie práce, či ubytovania, v práci, , zdravotnej starostlivosti a vzdelávaní. Mnohí Rómovia tradične nemajú prístup ani k základnému vzdelaniu, čo vedie k celoživotným a medzigeneračným dôsledkom pre ich komunity.
Prvé iniciatívy
EÚ sa zameriava na začleňovanie Rómov od polovice 90-tych rokov s cieľom riešiť sociálne vylúčenie, diskrimináciu a segregáciu, ktorým čelí najväčšia etnická menšina (Rómovia) v Európe. Už v druhej polovici 90-tych rokov Európska komisia vyzvala na vnútroštátne opatrenia pristúpenie krajín s veľkým počtom rómskeho obyvateľstva s cieľom zintenzívniť sociálnu integráciu rómskeho obyvateľstva. V roku 2000 Komisia vyzvala na transpozíciu smernice o rasovej rovnosti. V decembri 2007 Európska rada po prvýkrát uznala, že treba využiť všetky prostriedky na zlepšenie svojich programov. V júli 2008 Komisia prijala oznámenie o nediskriminácii a rovnosti žien v ktorej boli zahrnútí i Rómovia.
Strategickź rámec EÚ pre rovnosť, začleňovanie a účasť Rómov na roky 2020 – 2030
Súčasný strategický rámec EÚ pre rovnosť, začleňovanie a účasť Rómov na roky 2020 – 2030 zahŕňa trojpilierový prístup zameraný na podporu rovnosti, začlenenia a účasti, okrem toho k už existujúcemu štvorsektorovému prístupu (vzdelávanie, zamestnanosť, zdravie a bývanie). Cieľom je doplniť predchádzajúci prístup sociálno-ekonomického začlenenia podporou rovnosť so zameraním na boj proti diskriminácii a protirómskemu zmýšľaniu a na podporu účasti Rómov na politickom, hospodárskom a kultúrnom živote.
Cieľom rámca je riešiť sociálno-ekonomické výzvy, ktorým čelí rómska komunita v Európskej únii. Zameriava sa na podporu rovnosti, znižovanie chudoby a zabezpečenie účasti rómskych jednotlivcov vo všetkých aspektoch spoločnosti. Kontext zahŕňa diskrimináciu, vylúčenie a marginalizáciu Rómov, čo vedie k rozdielom vo vzdelávaní, zamestnaní, zdravotnej starostlivosti a bývaní.
EÚ stanovila konkrétne ciele, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2030. Patrí medzi ne:
• Znižovanie rozdielov v chudobe medzi rómskym a nerómskym obyvateľstvom.
• Zníženie diskriminácie Rómov o polovicu.
• Zabezpečenie prístupu k čistej vode z vodovodu pre všetky rómske domácnosti.
• Zlepšenie strednej dĺžky života a podmienok bývania.
• Zvýšenie účasti Rómov na rozhodovacích procesoch.
Rámec navrhuje opatrenia, ako napríklad:
• Odstránenie segregovaných služieb zdravotnej starostlivosti pre Rómov.
• Podpora zastúpenia Rómov v zdravotníckych profesiách.
• Boj proti prepuknutiu chorôb v rómskych komunitách.
• Riešenie digitálneho vylúčenia s cieľom zabezpečiť prístup k zdravotnej starostlivosti.
Slovensko
Ako súčasť pilotného projektu Roma Civil Monitor 2018 sú štátne politiky, zamerané na riešenie nerovností, diskriminácie a protirómskeho zmýšľania, s ktorými sa Rómovia stretávajú v zamestnaní, bývaní, a v zdravotníctve, monitorované.
Zamestnanie
Výsledky monitorovania na Slovensku ukázali, že zatiaľ čo celková miera zamestnanosti Rómov sa v dôsledku hospodárskeho rastu zvýšila, zraniteľné skupiny, ako sú mladí ľudia a ženy, majú stále problém vstúpiť na trh práce. Rómovia sú často zamestnaní na krátkodobých, nestabilných pozíciách, v dôsledku čoho sú náchylnejší na prepúšťanie počas hospodárskeho poklesu. Rómski muži, najmä v stavebníctve, často čelia neformálnemu zamestnaniu bez riadnych pracovných práv a nižšiemu platu ako je zákonom daná minimálna mzda. Rómski absolventi stredných škôl majú problémy s hľadaním zamestnania, napríklad z dôvodu nedostatku predchádzajúcich skúseností so stážou počas štúdia. Rozdiely v zamestnaniach medzi ženami a mužmi rómskeho obyvateľstva sú alarmujúce. V roku 2017 malo stále zamestnanie len 16 % Rómskych žien v porovnaní so 49 % nerómskych žien. Aktívne politiky trhu práce (APTP), financované Európskym sociálnym fondom (ESF), mali sporný vplyv na zamestnanosť Rómov, pretože právne predpisy, osobitne nezahŕňajú Rómov ako cieľovú skupinu znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Namiesto toho je znevýhodnenie definované na základe veku. Podľa Civil Monitoru tieto právne predpisy skôr udržiavajú nerovnosti než podporujú integráciu. Hoci boli úrady práce efektívne pri poskytovaní rekvalifikačných kurzov a zabezpečovaní účasti na pracovných programoch, zápasia však s dosiahnutím skutočných výsledkov v oblasti zamestnanosti. Umiestňovanie uchádzačov o zamestnanie na trh práce zostáva výzvou. Úrady práce zriedka oslovujú Rómov žijúcich v marginalizovaných oblastiach, a najmä ženy.
Bývanie
Právo na primerané bývanie je ľudské právo, napriek tomu majú slovenské orgány problém poskytnúť ho občanom, aj majorite i rómskemu obyvateľstvu. Rómovia sú neúmerne postihnutí neprimeraným bývaním. Na Slovensku je viac ako 800 koncentrovaných rómskych štvrtí, kde nežijú takmer žiadni nerómovia. Tieto štvrte často trpia neštandardnými životnými podmienkami, vrátane zlej hygieny a nedostatku verejných služieb.
Približne 16 % rómskych rodín v neštandardnom bývaní vrátane chatrčí, drevených domov a kontajnerových domov. Rómske osady čelia environmentálnym rizikám, ako je toxický odpad, skládky odpadu a záplavy, ktoré majú vplyv na ich zdravie a pohodu.
Cieľom systému bývania s nižším štandardom, ktorý bol zavedený v roku 2002 a predsavuje najvýznamnejší program bývania je riešiť potreby rómskej komunity v oblasti bývania. Žiaľ, ani obce, ktoré sú ochotné investovať do rómskeho bývania, to často nerobia integrovaným spôsobom. Dokonca aj alternatívne programy bývania, ako napríklad svojpomocná výstavba, sa zvyčajne nachádzajú v „oblastiach určených pre Rómov“. Právne zmeny zjednodušujúce legalizáciu pozemkov v rómskych osadách sú sľubné, ale ich účinnosť závisí od ochoty samosprávy ich realizovať. Významné právne víťazstvo nastalo v roku 2018, keď mimovládna organizácia Via Iuris úspešne bojovala proti segregácii bývania v meste Sabinov. NGO úspešne bránila rómske rodiny, ktoré boli vysťahované z centra mesta Sabinov do novovzniknutej segregovanej oblasti Telek. Bolo to prvé právne víťazstvo týkajúce sa prípadu segregácie bývania a žalobcovia žalovali mesto aj ministerstvo dopravy a výstavby za porušenie zákazu diskriminácie. Úsilie v Luníku IX demonštruje postupnú obnovu a ponúka nádej na zlepšenie životných podmienok. Súkromné pracovné agentúry, ako US Steel Košice alebo Pasell Slovakia ltd dlhodobo realizjú aktivity zamerané na pomoc v rómskych komunitách ako nábor nízkokvalifikovaných zamestnancov alebo rekfalifikačné kurzy.

Zdravie
Nedávne údaje poukazujú na výrazné rozdiely vo výsledkoch v oblasti zdravia medzi rómskym a nerómskym obyvateľstvom. Priemerná dĺžka života Rómov je o šesť rokov kratšia ako u nerómskeho obyvateľstva a dojčenská úmrtnosť rómskych detí je trikrát vyššia.
Hlavnou iniciatívou Slovenskej republiky na boj proti týmto rozdielom je národný projekt spravovaný agentúrou ministerstva zdravotníctva Zdravé regióny, ktorá zamestnáva 245 zdravotných mediátorov. Zdravotnícki mediátori zvyšujú informovanosť o zdraví a zlepšujú prístup k službám zdravotnej starostlivosti. Nedávny pilotný program zahŕňa mediátorov v oblasti zdravia pracujúcich v pôrodniciach.
Zdravotnícki mediátori zohrávajú kľúčovú úlohu pri riešení nižšej miery zaočkovanosti rómskych komunít. Počas epidémie osýpok vo východoslovenských okresoch v roku 2018 bol ich vplyv evidentný. Národný program zamestnáva 245 rómskych zdravotných mediátorov, pričom 200 z nich sú rómske ženy. Títo mediátori pôsobia v 263 lokalitách na strednom a východnom Slovensku, spolu s 8 zdravotnými mediátormi v Bratislavskom kraji. Ich úlohou je preklenúť medzery v prístupe k zdravotnej starostlivosti a riešiť rôzne otázky súvisiace so zdravím. V roku 2015 pozvali 53 812 klientov na očkovanie a preventívne návštevy a medzi 2017 a 2018 nahlásili 28 474 intervencií súvisiacich s očkovaním.
Napriek vysokému pokrytiu zdravotným poistením (95 %) môžu nesplatené dlhy a administratívne postupy brániť prístupu k zdravotnej starostlivosti. Významné prekážky predstavujú aj skryté náklady, vzdialenosť a nízke povedomie o zdravotnej starostlivosti. Slovensko čelí výzvam pri zabezpečovaní primeraného počtu zdravotníckych pracovníkov na obyvateľa, čo má vplyv na zraniteľné skupiny.
V zdravotníckych zariadeniach pretrváva diskriminácia vrátane segregácie rómskych žien a detí. Ochrana reprodukčných práv rómskych žien a podpora informovanosti o sexuálnom zdraví musia ostať kľúčovými oblasťami politiky.

Zdroje:

https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/BRIE/2021/690629/EPRS_BRI%282021%29690629_EN.pdf
Celebrate Who You are (epha.org)
rcm-civil-society-monitoring-report-2-slovakia-2018-eprint-fin.pdf (ceu.edu)
cps-book-shadow-limelight-2022.pdf (ceu.edu)
eu_roma_strategic_framework_for_equality_inclusion_and_participation_for_2020_-_2030_0.pdf (europa.eu)
80% of Roma live in poverty | European Union Agency for Fundamental Rights (europa.eu)