Súkromné alebo štátne zariadenie pre dieťa?
Každý chce pre svoje dieťa to najlepšie, najlepšie podmienky pre jeho vývoj, najlepšiu výživu, najlepšie vzdelanie … Jedným z veľkých rozhodnutí pre matku je, do akého predškolského zariadenia umiestni svoje dieťa pri nástupe do práce. Veď dieťa je viac času v jasliach či materskej škole ako s matkou.
Marta musela ísť do práce a svoju poldruharočnú dcéru umiestniť do jaslí. Keď si telefonicky dohadovala stretnutie v jasliach, ani netušila, aké skvelé zariadenie vybavila pre svoju dcéru.
Už pri prvom kontakte s pracovníkmi a pri prvom pohľade na zariadenie vedela, že vybrala svojej dcére to najlepšie, čo mohla. Prvé dni odlúčenia boli pre obe veľmi ťažké, ale obdivovala, ako bravúrne personál zvládol aj túto ťažkú situáciu.
Bolo úžasné vidieť, ako vďaka pozitívnemu prístupu k deťom a k rodičom sa formujú z detí jedinečné osobnosti. Nikto neriešil, že Marta a jej dcéra sú Rómky. Zariadenie navštevovali deti z rôznych zmiešaných rodín.
Všetky aktivity v zariadení fungovali na pedagogických princípoch montessori. Ku každému dieťaťu pristupovali vychovávateľky osobitne podľa jeho povahy a zároveň sa snažili deti viesť podľa pravidiel korektného správania sa v kolektíve. Súčasťou bežnej každodennej komunikácie bol aj anglický jazyk. Strava bola zdravá, výdatná a kvalitná. Prejavilo sa to tým, že dieťa takmer vôbec nebolo choré. V krátkom čase sa odnaučilo od plienok. Keď boli deti na dvore na pieskovisku, vychovávateľky nemali problém deti osprchovať. Marta mala pocit, akoby jej dcéru opatroval niekto z jej rodiny. Na úhradu nákladov v súkromných jasliach využila Marta príspevok od štátu. Doplácala len 20 € na mesiac.
Nastal problém keď dcéra dovŕšila 3 roky. Príspevok od štátu už nedostávala a musela zameniť súkromné zariadenie za štátne. Najprv bol problém s umiestnením dieťaťa v materskej škole pre nedostatok miesta. Skutočnosť, že dieťa patrilo podľa rajonizácie do určitej materskej školy nikoho nezaujímal. Dopyt rodičov prevyšoval kapacitu zariadenia. Keď sa nakoniec podarilo umiestniť dcéru do materskej školy, prišli ďalšie prekvapenia. Napríklad vrátili jej zubnú kefku a pastu. Na otázku, prečo, odpovedali, že majú veľa detí a nemajú čas. Dve panie učiteľky mali na starosti 16 detí. Keď boli na pieskovisku, oprášili deťom oblečenie a umyli ruky. Sprchy síce mali, len zrejme im chýbal čas. Ďalší problém bol s angličtinou. Podľa pani učiteľky dcéra nebola dostatočne zrelá na cudzí jazyk a krúžok angličtiny rodič musel zaplatiť osobitne. Dieťa, ktoré bolo poldruha roka vedené k samostatnosti a ľudia v jeho okolí boli zvedaví na jeho názor, bolo zrazu zmätené. Nečakane počulo samé príkazy a zákazy. Marta cítila odmeraný prístup pri prvých stretnutiach s učiteľkami a nevedela, či to je pre jej rómsky pôvod alebo pre zlú náladu učiteliek. Zo dňa na deň začalo dieťa viac chorľavieť. Marta rozmýšľala, či je na vine strava, iný prístup k dieťaťu alebo nedostatočná hygiena v preplnenej škôlke. Odpoveď na otázku či súkromné alebo štátne zariadenie pre dieťa je pre Martu jednoznačná. Hlavou jej víria iné otázky: Je osamelá matka odkázaná na menej kvalitné vzdelanie svojho dieťaťa od jaslí až po vysokú školu? Dokáže štát primäť zariadenia, ktoré financuje k zvýšeniu kvality výchovy a vzdelávania? Záleží štátu dostatočne na tom, v akom prostredí sú vychovávané deti, ktoré tvoria budúcnosť spoločnosti? Vie štát uplatniť v týchto veciach antidiskriminačný zákon, keď už parlament schválil?
