6 tipov, ako zvládnuť nástup do jasličiek a škôlok -píše detská psychologička
Pomaly sa stáva trendom, že do súkromných zariadení nastupuje stále viac detí pred dovŕšením 3 rokov. Veľmi často tieto detičky nie sú dostatočne zrelé na odlúčenie od rodičov a na fungovanie bez nich štyri a viac hodín. Aj staršie deti môže dočasne potrápiť práve nástup do škôlky. Považujem za nevyhnutné otvoriť túto tému a nezanedbať dôležitosť určitej prípravy.
Mám pre vás 6 tipov, ako pripraviť deti a seba na nástup do jasličiek a škôlok, aby to všetci zvládli v relatívnej pohode:
1. hovoriť deťom pravdu
2. spoznať jasle, škôlku
3. pravidelnosť návštevy
4. obľúbený predmet
5. príprava
6. rituál pri rozlúčení
V prvom rade každé dieťa potrebuje vedieť, čo sa bude diať – teda to, že nastupuje do nejakého zariadenia a čo ho tam čaká. Tento fakt nemôžeme zamlčať, alebo hovoriť deťom len polopravdy, ako napríklad: pôjdeme sa na chvíľu pozrieť do škôlky, alebo pôjdeme do herničky, či detského kútika. Deti veľmi rýchlo zistia, čo sa naozaj deje a vyvolá to v nich zmätok, pocity neistoty a nebezpečia. Tieto pocity môžu byť oveľa intenzívnejšie ako prechodný smútok za rodičmi po nástupe do zariadenia.
Odporúčam, aby dieťa pred nástupom aspoň trošku spoznalo prostredie, pani učiteľky, aby malo predstavu, kam pôjde, čo ho tam čaká. Riaditeľky súkromných jaslí a škôlok vychádzajú v ústrety rodičom: nebýva problémom prísť na návštevu, zahrať sa s deťmi v triede alebo na dvore, zoznámiť sa s učiteľkami a popozerať sa po triedach. Nápomocné býva robiť prechádzky okolo zariadenia, kde chceme dieťa uložiť, a viesť pozitívne naladený rozhovor o tom, že sem bude chodiť, čo všetko sa tu naučí, že si získa kamarátov, aké to bude super. Poobede môže všetky svoje zážitky porozprávať, ak bude chcieť. Ak je rodič vyrovnaný s tým, že jeho malé dieťatko bude niekoľko hodín v inom prostredí bez neho, tak vie aj spontánne a plný optimizmu rozprávať o zmenách, ktoré rodinu čakajú. Rodičia často váhajú, na koľko dní a na ako dlho dieťa „zaškoliť”, čo mu prospeje najviac a čo mu uľahčí pobyt. Práve z týchto dôvodov volia pobyt dieťaťa len na 2-3 dni. V skutočnosti keď sa nad tým zamyslíme, a moje skúsenosti to tiež potvrdzujú, deti potrebujú pravidelnosť a režim. V škôlke alebo jasličkách ich čaká trošku iný režim ako doma, je tam viac detí, a namiesto rodičov sa o ne starajú pani učiteľky. Ak prídu len na 3 dni, tak v podstate predlžujeme adaptáciu. Keď si už dieťa zvykne, tak vo štvrtok do škôlky už nepôjde a doma trávi až 4 dni. V pondelok začíname adaptáciu odznova. Tak či tak bývajú pondelky náročnejšie po 2-dňovom víkende. Rodičom práve preto radím zvážiť možnosť zaškoliť dieťa na 5 dní, a radšej na menej hodín ako na 3 celé doobedia. Môžeme deti zaangažovať do prípravy, že nastupuje do škôlky. Môže si vybrať hračku, alebo iný tzv. prechodný objekt, ktorý bude so sebou nosiť, kým si nezvykne a neodlúči sa od mamy alebo otca. Väčšinou to býva fľaška, nejaká obľúbená hračka, plienka, deka alebo cumeľ. Dáva to dieťaťu pocit istoty a pripomína mu rodiča a celkovo bezpečný domov. Dieťa tento predmet odloží samé, pokiaľ sa na to cíti a predmet stratí svoj účel. Môžeme spolu pripravovať a vyberať pyžamko /ak tam aj prespí/, prezúvky, taštičku s náhradnými vecami, zubnú kefku. Môže ich samé zabaliť do taštičky, zobrať ju so sebou ráno a pod. Kameňom úrazu býva hlavne v prípade maličkých detí od 1,5-3 rokov každodenný príchod do zariadenia.
Rozumiem rodičom, ktoré sa dieťatkom dlhšie lúčia, nechcú ho tam nechať, keď ono plače a vešia sa na maminku a tatinka. Tiež mi to trhá srdce a je náročné to vidieť. Učiteľky sú tam však práve preto, aby si s dieťaťom vytvorili dôverný vzťah a túto situáciu zvládli. Po odchode rodiča sa dieťa v krátkom čase upokojí a aktívne alebo pasívne sa zapojí do ďalších činností detí. Dieťa postupne skúsenosťou získava istotu, že síce rodičia ho ráno nechajú v zariadení, ale vždy v určitom čase sa pre neho vrátia. Pokiaľ rodič má dôveru v učiteľke a vo svojom dieťati, že to zvládnu, tak je to prospešné pre všetky strany.
Odporúčam vymyslieť aj nejaký rituál, ako sa v škôlke budeme lúčiť, aby príchody prebehli čo najhladšie. Má to byť niečo krátke a musí odznieť informácia, že ho milujeme a kedy pre neho prídeme: „ľúbim ťa, keď sa vyspinkáš, prídem pre teba. Ahoj”. Po puse a objatí by mal rodič odísť.
