Čaro Vianoc nie je len v darčekoch
Začína sa predvianočné obdobie. Z každej strany k nám prichádzajú reklamy, slogany a videá. Nabádajú nás na kúpu rôznych vecí. A je ľahké im podľahnúť. Hlavne my, dospelí sa nevieme opanovať.
Nie je to tak dávno som tiež bezhlavo nakupovala. Bolo to v období, keď sa mi narodili deti. Všetko sa mi páčilo a všetko som chcela deťom dopriať: macíka na pritúlenie, spoločenské hry na rozvíjanie mysle, lego, bábiky, autíčka…. Pamätám si, ako som si po prvých Vianociach uvedomila, že sme dcére nekúpili bábiku a tak som na Pravoslávne Vianoce utekala do obchodu a túto „chybu“ som napravila.
Každý rok sme na štedrý večer boli u svokry, ktorá varila a piekla, takže z našej rodiny úplne vymizlo čaro Vianoc. Prišla som na to až na Vianoce pred štyrmi rokmi. Pred Vianocami sme ešte utekali na oslavu narodenín a domov sme došli chorí. Ochoreli deti aj ja, manžela našťastie tieto vírusy stále obchádzajú. Deti ochorenie prekonali celkom dobre, ale ja som tak vracala, že som ostala v bezvedomí.
Avšak manžel nás naložil do auta, priviezol domov a na druhý deň sa šlo k svokre na Vianoce. Keďže som nechcela byť sama, pozviechala som sa, ale príjemne mi nebolo –oveľa lepšie by som sa cítila doma v pyžame, natiahnutá na gauči. To bola moja prvá vnútorná vzbura.
O rok sa skoro všetko opakovalo, okrem oslavy a choroby. Boli sme u svokry na štedrý večer a išli sme k nej aj na druhý deň, keďže deti nestihli rozbaliť všetky darčeky od svokrovcov. Potom sme cestovali k druhej babke a ešte k sestre. Domov sme prišli až 28. decembra a až v ten deň sme si sadli k nášmu stromčeku a vtedy sme rozbaľovali darčeky pod naším stromčekom.
Vtedy som sa rozhodla – nasledujúce Vianoce budú iné!
Deťom sme začali oveľa viac hovoriť o Vianociach, láske, Bohu. Spolu sme začali pripravovať pozdravy pre seniorov, vďaka úžasnému projektu Vianočná pošta. Spolu s deťmi pred Vianocami sme začali listovať v letákoch a mohli si vybrať 4 -5 hračiek. Tie sme vystrihli a nalepili na papierik a poslali Ježiškovi. Začiatkom novembra sme si sadli do detskej izby a vytriedili hračky, ktoré už „vyrástli“ a ktoré putovali do rodín, ktoré si nákup hračiek nemôžu dovoliť.
Začala som informovať rodinu a povedala im, čo by si deti priali. Výsledkom bolo, že deti od každého dostávali a dostávajú len jednu hračku a zopár drobností. Minulý rok sme pred Vianocami pozvali babičku, ktorá býva relatívne ďaleko a je už na dôchodku a spoločne sme si upiekli medovníky.
Chcela som prežiť Vianoce aj v kruhu našej rodiny, nás štyroch a nie oslavovať ich pred Silvestrom. Začali sme preto sláviť Vianoce 23. decembra. Niekomu sa to môže zdať čudné, pre mňa je to pohoda. Bolo to zvykom aj u nás, keď som bola dieťa, pretože otec mal často na Vianoce službu. Pripravím naše obľúbené jedlo a sadáme si spolu k prestretému stolu.
Podarilo sa nám takto ponechať aj oslavy Vianoc so širšou rodinou. Deti si oveľa viac začali vážiť darčeky ktoré dostávajú, lebo ich je menej. Síce si ich začínajú užívať po sviatkoch, keď sa vrátime od rodiny, ale nevychovávam z nic konzumné deti, ktoré chcú všetko čo uvidia. Podotýkam, že v dnešnom svete nie je ľahké dosiahnuť tento cieľ.
Je veľmi dôležité, aké posolstvá deťom odovzdávame. Je dôležité, aby sme nepodľahli ošiaľu médií a nákupných centier. Verím, že naučím moje deti, o čom sú Vianoce, že je to o utíšení sa, láske, pokoji, pokore vďake, objatiach, radosti, úsmevoch, dobročinnosti, dobrosrdečnosti a pomoci iným, a v neposlednom rade o dobrom pocite z darovania a radosti z darčekov. Chcem aby deti niesli v sebe čaro ducha Vianoc, ktoré naša generácia pozná, aby to čaro nepohltilo konzumné ego a aby ozajstné hodnoty mohli odovzdať ďalej svojej rodine.
Želám každému čitateľovi pokojné a láskyplné vianočné sviatky.
Eli
