Čítajte pozorne etikety na potravinách alebo zdravý Mikuláš-radí odborníčka
Naozaj sme také ľahostajné voči tomu, čo naše deti jedia, alebo nám ibamaterinská láska zaslepila oči a neuvedomujeme si, ako našim deťom škodíme, keď im dávame nezdravé veci? Musím sa priznať, že ja tiež dostanem niekedy chuť na niečo super nezdravé, ale aj medzi nezdravými potravinami sú obrovské rozdiely. Ako matka dvoch detí viem, aké ťažké je viesť ich k zdravej strave a bojovať proti chorému systému, ktorý sa nám zo všetkých strán nanucuje. Mala som rôzne mamičky, ktoré ma vyhľadali a chceli sa poradiť, čo robia dobre, čo zle, čo by mali zmeniť, ako by to mali zmeniť. Každej odporúčam, aby čítali zloženie potravín, ktoré kupujú. V mnohých prípadoch by ste neverili, koľko umelých prídavných látok obsahujú potraviny, ktoré na prvý pohľad vyzerajú ako dobré a neškodné.
Niektoré mamičky si povedia – „ale môjmu dieťaťu to chutí“ a kúpia mu výrobok, ktorý môže z dlhodobého hľadiska vážne poškodiť zdravie dieťaťa . V lepšom prípade, materinská láska tak zaslepí oči matke, že dieťaťu kúpi veci, ktoré naozaj nepatria do detského jedálnička. Pravdu povediac do žiadneho. Týmto mamičkám je možné vysvetliť, prečo je nesprávny ich prístup. Oveľa horšie je, keď príde mamička, ktorej je zloženie potravín a stravy dieťaťa ľahostajné a len mávne rukou. Vtedy sa v duchu pýtam: Prečo prišla za mnou? Čo odo mňa očakáva, keď obľúbené jedlo jej dcéry je instatná polievka a inú nezje? Dieťa pije iba ochutené nápoje, lebo z vody ju napína a keď čaj tak iba granulovaný. Ďalej ani nebudem menovať. Treba si uvedomiť, že tieto nezdravé veci dieťa niekto naučil jesť a piť. Pochybujem o tom, že sa ich naučilo jesť v škole alebo v materskej škole.
Najväčší problém je, že naše telo nie je stavané tak, aby si vedelo s takýmto chemickým kokteilom poradiť, hlavne ak to robíme dlhodobo. Choroby, ktoré vyplávajú na povrch v dospelosti, nevznikajú z jedného dňa na druhý, ale spôsobujeme si ich my sami, postupne a v neposlednom rade aj naši rodičia so svojím nezodpovedným prístupom k stravovaniu.
Ďalšou záležitosťou sú niektoré prírodné farbivá. Stáva sa mi, že deti sa ma v obchode spýtajú, či si môžu kúpiť krásne, farebné cukríky, lebo v nich je prírodné farbivo. Jedno z mojich obľúbených prírodných farbív je karmín, krásna červená farba. Avšak keď si predstavím, že chrúmem chrobáčiky obalené v cukre, že mi škodia tak cítim veľkú ťažobu. Preto vás prosím, ak vám záleží na vašich deťoch, čo je veľmi pravdepodobné, tak čítajte etikety, vysvetlite deťom, prečo im nekupujete niektoré výrobky a prečo nechcete, aby jedli niektoré veci.
A rada na záver:
O niekoľko dní je tu Mikuláš a ja už teraz uvažujem o tom, ako sa vyrovnať s megalomanskou panikou. Samozrejme, dám deťom do balíčka čokoládu, ale kvalitnú. Budú mať cukríky, ale ručne robené, ktoré som našla na internete, sladené s medom (Existuje stránka s hand-made výrobkami). Dám im do balíčka rôzne druhy orieškov, sušené ovocie, celozrnné keksíky, celozrnné tyčinky a u nás nesmie chýbať ani adventný kalendár. V prípade kalendára ustupujem a deti dostávajú taký s čokoládovými vajíčkami a s prekvapením vo vnútri. Preto, aby mikulášsky balíček nebol poloprázdny, dostanú deti aj farebné ceruzky, omaľovánky, alebo inú drobnosť, o ktorej viem, že sa jej potešia.