Emocionálna inteligencia a kvalita života adolescentov

Dôvodom prečo som sa predovšetkým zameriavala na obdobie adolescencie a na pozitívne emócie je, že adolescencia je citlivým obdobím pre vytváranie osobnej identity. V tomto období chlapci a dievčatá hľadajú odpovede na otázky o zmysle svojho života, začínajú sa pýtať na smer, ktorým sa majú uberať, podstatu svojho života, začínajú filozofovať a hľadať pravdu, začínajú vytvárať životné plány a ciele, hodnotové systémy a ideály.

Vzhľadom k tomu, že žijeme v dobe, kedy mladý človek dennodenne dostáva z rôznych médií veľa informácií o tom, aké dôležité je „vyzerať dobre, mať peniaze a majetok a byť úspešný“, je veľmi ťažké vysvetľovať, že osobné šťastie možno dosiahnuť aj inak. Dospelí majú veľmi často negatívnu mienku o adolescentoch. Často počujeme od nich: „Tá dnešná mládež, je taká….“, alebo, že: „Za mojich čias to bolo inak“.

Myslia si, že mladí ľudia majú zlé spôsoby života, nerešpektujú dospelých, nič ich nezaujíma, len zábava a diskotéky, internet, alkohol, fajčenie, nehovoriac o drogách a často tyranizujú aj svojich učiteľov. Avšak je dôležité uvedomiť si, že správanie mládeže záleží od výchovy v rodine, a preto ich zlé správanie môže byt výsledkom negatívnej výchovy a nedostatočnej lásky v rodine. Dospelí často urobia tú chybu, že len poučujú mladých alebo ich pokarhajú, ale pri tom im neposkytujú dobrý príklad (dobrý vzor). Je veľmi zaujímavé, že ani v médiách neuprednostňujú
tých ľudí, ktorí by sa mohli stať dobrým príkladom pre mladých, ako napríklad Matka Tereza a jej charitatívna práca. Častejšie sa v médiách objavujú ľudia, ktorí sú bohatí a slávni, ako herci či speváci, ktorých život je ale plný škodlivých lákadiel.

V období adolescencie je prežívanie emócií a citov ešte labilnejšie, hlavne na začiatku tohto obdobia, preto sú adolescenti veľmi ovplyvniteľní rôznymi vonkajšími faktormi a niekedy sa im nepodarí vybrať si ten správny vzor. Najväčším zmyslom detstva je naučiť sa milovať život. Dieťa, alebo mladý človek sa naučí milovať život iba vtedy, keď vycíti, ako veľmi sa tomu tešia rodičia sami. Rodina je veľmi dôležitým miestom a ak v nej dospievajúci nemá oporu a pocit citovej istoty, tak ho musí hľadať inde. Tu môžeme vyzdvihnúť dôležitosť rovesníckych skupín, ktoré majú buď pozitívny alebo negatívny vplyv na mladého človeka.

V dnešnej dobe rodičia musia veľa pracovať, a pracujú dlho, takže deti sú doma bez dozoru. Márne túžia po komunikácií a po porozumení. Podľa mňa spolupráca školy a rodiny je nevyhnutnou súčasťou výchovy, ale tento krát by som vyzdvihla dôležitosť rozvíjania emocionálnej inteligencie v školách.

Emocionálna inteligencia

Salovey a Mayer definovali emocionálnu inteligenciu ako „súčasť sociálnej inteligencie, ktorá zahŕňa schopnosť sledovať vlastné a cudzie pocity a emócie, rozlišovať ich a využívať tieto informácie vo svojom myslení a správaní.“
Podľa mňa na školách nie je dostatočný priestor na rozvoj emocionálnej inteligencie. Naša spoločnosť je v prvom rade orientovaná na encyklopedické vedomosti, a možno si ani neuvedomujeme dôležitosť emocionálnej inteligencie, ale od tej záleží, ako sa nám v živote bude
dariť. Podľa mňa, keď chceme budovať pozitívne vzťahy medzi žiakmi a učiteľmi, najlepším spôsobom je zaujímať sa o žiaka, mať pre neho čas a prejaviť empatiu. Žiakov nemôžeme získať len pomocou trestov a odmien.

Dôležité by bolo: (podľa Gajdošovej a Herényiovej)

• zlepšovanie sociálnej atmosféry a klímy školy a triedy,
• vzájomná akceptácia, dôvera, priateľstvo a partnerstvo,
• zvyšovanie duševnej spôsobilosti učiteľov,
• zabezpečenie psychohygieny učenia a vyučovania,
• psychologické poradenstvo,
• správne riešiť konflikty v škole i doma, byť tolerantní a znášanliví, znižovať svoje násilnícke sklony, agresivitu a rozvíjať asertívne správanie sa.

Väčšina adolescentov má viac cieľov. Na ich sebarozvoj má veľký vplyv škola, rovesnícke skupiny, zabezpečenie finančných prostriedkov a využitie
voľného času. Uzatváranie manželstiev a porodenie dieťaťa v dnešnej dobe nie je ich prvotným cieľom. Svet je pre nich otvorený a väčšina z nich využíva všetky možnosti cestovania a vzdelávania sa. Každý adolescent je iný a má inú predstavu dosiahnutia životnej spokojnosti. K tomu, aby mohol byť spokojný so životom musí prežívať pozitívne emócie a musí dosiahnuť pocit subjektívnej pohody.

Nestačia len lexikálne vedomosti. Citová zrelosť je jednou z najdôležitejších faktorov úspešného života. My dospelí musíme pomôcť deťom, aby sme odstránili nedostatky v ich sebavnímaní a aby našli v živote správnu cestu k prekonaniu ťažkostí.

Autorom článku je Tímea Feledi