Ako
porozumieť deťom
Dnes by som vám rada priblížila metódu NLP (Neuro-lingvistického programovania), ktorá patrí medzi moje najobľúbenejšie techniky.
Najprv chcem zdôrazniť, že sú dve skupiny, do ktorých rozdeľujeme
vývin detí:
- Deti od 0 – 7 rokov – v tomto veku hovoríme o programoch, ktoré si deti odnášajú do života. V tomto veku dieťa využíva svoje podvedomie, t. z. k ničomu nepristupuje racionálne, či logicky.
V tomto období si buduje základy vo všetkých oblastiach
života – v láske, práci, dôvere, športe, stravovaní. Dieťa všetko
vníma celým telom – uprednostňuje pocity a vnemy pred slovami. V tomto
období dieťa ešte nevie povedať čo chce, po čom túži.
- Deti od 7 – 14 rokov – dieťa si buduje svoj temperament (osobnosť, farebnosť) a už používa svoje vedomie. V tomto období je už schopné povedať, čo chce, po čom túži a čomu by sa chcelo venovať.
Ako dosiahnuť, aby naša komunikácia s deťmi fungovala?
Technika NLP:
- Vytvorte SCENÁR
–povedzte svojim deťom, čo sa chystáte robiť, najideálnejšie hneď ráno. Váš
program uveďte v niekoľkých bodoch. (Napríklad: Ráno sa umyjeme,
oblečieme sa a pôjdeme nakupovať
potraviny, potom sa zastavíme u babičky a pôjdeme na
pizzu do pizzerie, kde je aj detský kútik).
- OTÁZKY – dieťa
môže súhlasiť, ale môže aj namietať a povedať „Mohli by sme ísť aj do
drogérie kúpiť novú zubnú kefku?“ alebo “Môžeme jesť aj niečo iné
ako pizzu?“ a my môžeme odpovedať „Áno, v pizzerii si vyberieš, na čo
budeš mať chuť“.
Samozrejme môžeme aj nesúhlasiť a keď sa dieťa opýta: “Môžeme
si zobrať tablet?“ odmietneme a povieme
napr. “Načo ti bude tablet? K babičke ideme preto, aby som jej pomohla
upratať a bola by som rada, keby ste sa zatiaľ s ňou rozprávali
a urobili nám zatiaľ dobrý čaj. Vyhovuje vám takýto plán?“
- AKCIA – konanie podľa scenára – práve v tomto bode je veľmi dôležité dodržať kroky , ktoré sme si naplánovali. Ak rodič bezdôvodne rozhodne, že sa do pizzerie nepôjde, veľmi naštrbí dôveru detí.
Sú situácie, keď zmena programu má svoje dôvody. Napr. niekto
z rodiny ochorie a je potrebné ísť domov. Tento dôvod je však nevyhnutné vysvetliť a dohodnúť sa. Pri tejto
technike sa dieťa naučí s nami spolupracovať.
Rady a tipy:
- S dieťaťom hovorte
vždy tak, aby ste boli na úrovni jeho očí.
- Vždy dieťaťu
prikážte len jednu vec – napr. „Choď si umyť zuby“. Ak mu poviete: „Choď
si umyť zuby, potom si daj pyžamo, vezmi si maca a choď spať“, dieťa
väčšinou nebude s vami spolupracovať. Nie preto, že nechce, ale toľko
príkazov si nezapamätá a nám sa môže zdať, že je dieťa pojašené.
- Ak niečo od
dieťaťa chcete, vždy si k nemu čupnite a povedzte mu: “Bola by
som rada, keby si šiel spať“. Čakajte
a pozerajte sa na dieťa – počítajte pritom do 10 – vetu opakujte
dovtedy, kým dieťa neurobí to, čo chcete. Na začiatku môžete počítať do
desať, avšak keď si na to dieťa
zvykne, poslúchne oveľa skôr.
Všetky metódy som ako matka odskúšala u svojich detí a viem,
že fungujú. Na záver by som vám chcela povedať, že si uvedomte, že ste úžasný
rodič, aj keď tieto techniky nezvládnete každý deň, v každej situácii,
ale praxou sa budete neustále zlepšovať.
Želám vám veľa šťastia a budem rada, ak nám napíšete
o svojich poznatkoch vo využívaní uvedených techník. Zopár týždňov si ich
odskúšajte – aj pre deti je to bude nová vec a musia sa prispôsobiť novej
komunikácii.
Eli Mišovichová
[AH1]Tu
by bolo dobré rozpísať skratku.