Rómska identita pri vzdelávaní v základnej škole
Ako bývalá pedagogická asistentka a súčasná vychovávateľka v základnej škole by som sa chcela podeliť o moje skúsenosti s vytváraním pozitívnej identity u rómskych detí. Pôsobím v škole, ktorá patrí medzi tie, v ktorých je vysoké percento žiakov z rómskych komunít. Ide o jednu z bratislavských škôl, kde nastala podobná situácia ako na celom Slovensku. Rodičia prihlásili svoje deti do iných škôl, preto, aby nechodili spolu s rómskymi.
Zo školy odišli vzory, odišli deti, ktoré by vytvorili prostredie integrovanosti, odišli potencionálni nerómski kamaráti. Čo majú robiť pedagógovia, ktorí ostanú v takýchto školách? Nariekať, plakať, sťažovať sa? Našťastie je riaditeľka školy uvedomelá a s ňou mnohé učiteľky robia pre deti všetko, aby vnímali svoju identitu pozitívne. Navštevujú podujatia s podtitulom rómsky, každoročne pripravujú vlastný program, konajúci sa pred Vianocami, na ktorom vystupujú deti s rómskymi piesňami a tancami. Učitelia spolu s deťmi pripravujú školské výstavy s prvkami rómskej identity. Všetky aktivity sa však uskutočňujú na základe iniciatívy pedagógov. Štátne inštitúcie, ktoré veľmi dobre vedia o probléme praktizujú pštrosiu politiku. Raz za čas ministerstvo školstva vyhlási výzvu na realizáciu projektov rozvíjajúcich rómsku identitu ak projekty skončia, nasleduje dlhá prestávka.
Projekty podporujúce rozvoj rómskej kultúry a rozvoj rómskeho jazyka realizované v spolupráci s rodičmi by v školách s vysokým počtom žiakov z rómskych komunít mali byť pravidlom. Žiaci by mali poznať históriu Rómov, rómskych spisovateľov, výtvarníkov, hudobníkov, či rómske rozprávky. Žiaci by mali mať možnosť oboznámiť sa so svojím materinským jazykom a vedieť o jazyku viac ako len to, že si ho Rómovia priniesli v 12.-13. storočí z Indie a zachoval sa až dodnes. A napokon, prečo by tieto informácie nemali počuť aj žiaci z väčšinovej spoločnosti? Bol by to opak negatívnych informácií, ktoré denne počúvajú a ktorými si upevňujú stereotypy a predsudky voči Rómom. Vynikajúcim príkladom upevňovania rómskej identity je Súkromná spojená škola v Kremnici. Žiaci v nej majú hodiny rómskeho jazyka a celý rad aktivít školy je zameraný na budovanie rómskej identity. Keď som sa stretla so žiakmi tejto školy v Bratislave, nepochybovala som o tom, že sú to deti, ktoré sú na svoje rómstvo hrdé a čerpajú z tohto pocitu veľkú silu. Ich učitelia vidia tiež veľké pokroky v ich rozhodnutiach a postojoch. Deti pochádzajú z osady Poštárka v Bardejove, z obce Lomnička, kde žije takmer 100 percent Rómov a z ďalších rómskych komunít. Pri nástupe do školy sú hanblivé a nesmelé. Na otázku, čo by chceli robiť odpovedajú, že by chceli byť murári, kuchári. Po niekoľkých rokoch v škole chcú byť lekári a inžinieri. Na verejnosti komunikujú spolu po rómsky bez toho, že by sa hanbili za svoj materinský jazyk.
Obrovskú chybu vidím v skutočnosti, že na Slovensku je len päť takýchto škôl, navyše sú všetky súkromné a jej riadiaci pracovníci musia okrem učenia zabezpečovať finančné prostriedky na chod školy, na internát, na cestovanie žiakov za rodičmi a na mimoškolské aktivity. Škôl, v ktorých je zo dňa na deň viac rómskych žiakov alebo sú v nej len rómski žiaci neustále pribúda. Nechať tieto aktivity len na iniciatívu niektorých učiteľov je ako neliečenie rán, o ktorých roky hovoríme a ktoré sa namiesto hojenia stále zväčšujú.
Dagmar Ferenčíková
Autorka je vychovávateľka v Základnej škole na Biskupickej ul. v Bratislave. Pracovala ako pedagogická asistentka. Je spolupracovníčka občianských združení Proti prúdu (vydavateľ časopisu Nota bene) a Romano Kher- Rómsky dom.
