skip to Main Content
0917737076 info@minoritykids.sk
Rozhovor O Pobyte V Tme So Soňou Michlíkovou – 2. časť

Rozhovor o pobyte v tme so Soňou Michlíkovou – 2. časť

Post Series: Rozhovor o pobyte v tme

So Soňou sme sa spoznali pred rokmi  na seminároch Brandon Bays  (celosvetovo uznávaná liečebná a transformačná metóda). Boli tam rôzni ľudia, ale ona ma zaujala tým, že si robí v IT sfére. Rozumie však nielen techniky ale mnohým iným veciam: joge, feng šuej je trénerka i poslucháčka.

Ako ten pobyt v tme prebiehal? 

Pred pobytom musí záujemca vyplniť dosť dlhý dotazník, v ktorom sa pýtajú aj na tvoj zdravotný stav, alergie, stravovacie návyky (strava je vegetariánska), dôvody prečo ideš do tmy a všeličo podobné. Celú stránku s informáciami som čítala až deň pred odchodom, keď už som reálne nevedela, čo so sebou. Vedela som, že pôjdem.

Zistila som, že sa odporúča ísť minimálne na 7 dní, aby to malo efekt. Je to aj preto, že tie prvé dni vlastne len spíš a adaptuješ sa na to, že nič nemusíš (myslím, že toto je najväčší problém, ktorý ľudia s pobytom v tme majú).

Ako to celé prebieha? Nájdeš si miesto, kam chceš ísť, pribúda ich a viem, že sú nejaké aj v Čechách, u nás vyhralo miesto, ktoré nám odporúčali. Naše centrum je dosť maličké, ale na stránke sú všetky  potrebné informácie (čo si vziať, ako sa pripraviť, čo určite nebude potrebné a pod.). So sebou som si brala len oblečenie – niečo na spanie, niečo na deň, plus nejaká mikina, zošit a pero(farbičky ak si tvorivý typ) a ak máš pocit, že nebude dostatok jedla tak niečo na mlsanie (ja som brala sušené marhule a sójové rezy – ale len preto, že som ich po rokoch našla v ruksaku). Samozrejme, všetky elektronické vecičky vrátane mobilu a hodiniek by mali ostať mimo alebo vypnuté po celý čas.

Keď prídeš, tak ťa uvítajú, ukážu ti tvoju izbu, lepšie povedané časť chatky a máš potom možnosť ísť sa ešte prejsť, prípadne ísť na  obed a až potom do svojej chatky a vtedy začína hlavný program. Kedy vypneš svetlo a či ho reálne necháš vypnuté po celú dobu, je na tebe – odporúčané je ten pobyt v tme neprerušovať svetlom (takže áno, na záchod i do sprchy chodíš po tme), ale ak pre akýkoľvek dôvod potrebuješ, tak si vieš sama zapnúť svetlo. Chatka má zvonku zámok kvôli tvojej bezpečnosti, ak potrebuješ, vieš si opäť sama otvoriť a vyjsť. Neodporúčam prechod do svetla, vrátenie do tmy je náročné.

Čo si urobila ty? Ako si vyriešila tieto podstatné otázky?

Po prechádzke a obede, som prišla na svoju chatku, prevzala deku, termosku s čajom a nádoby plné jedla, rozlúčila som sa so sprievodkyňou a zavrela za sebou dvere. Chatka má maličkú chodbičku, kde som mala umývadlo, sprchu a záchod a za dverami izbu s posteľou, kreslom a policou, huňatý koberec a jeden obraz.

Pár dní predtým som odprevadila drahého do jeho ústrania (v druhej časti chatky) a tie dni medzi tým boli otrasné – rátala som asi aj sekundy. Takže som bola rada, že už som “u seba”. Vybalila som veci na poličku, urobila si zoznam, kde čo mám a zhasla.

Prvý šok vôbec nenastal!

Proste ma obklopila tma. Nič viac a nič menej. To nie je tma, v ktorej človek hľadá dieročku so svetlom. Chatka nemá vôbec okná a je ešte aj odhlučnená, aby ľudia vnútri mali jednoducho pokoj. Je jedno, či máš oči otvorené alebo nie. Uvedomila som si, že som sa najviac obávala strachu. Za svetla som ešte skontrolovala či tam nie sú pavúky, ale nijaké som nenašla. Cítila som sa veľmi bezpečne a pohodlne. Môj najobľúbenejší kus nábytku bolo kreslo, kam som sa pod dekou zvinula a driemala. Tí čo ma poznajú vedia, že sa poskladám takmer všade, aj napriek tomu, som si pohodlne rozložila deku do kresla, vhupla do nej a potom sa ešte ňou prikryla. Zistila hneď na začiatku, že v tme sú veci bližšie. Nebola som taká odvážna, ako môj drahý, ktorý sa prechádzal cez miestnosť a občas do niečoho narážal až to dunelo, pretože aj odhlučnenie má svoje limity. Chodila som s rukou po stene a uvedomovala si, že tie vzdialenosti sú podstatne kratšie, len za svetla sa nám všetko zdá väčšie. 

Jedlo mi nosili raz denne, niekedy medzi 10-16 aby som nevedela, aký je čas. Všetko napojené na dimenzie ráno-večer, svetlo-tma, hodiny, tvoj rytmus sa majú narušiť, aby človek začal vnímať telo a jeho potreby a nie, že ráno máš raňajkovať a večer večerať. Funguje to. Prvý deň som to ešte vedela odhadnúť, ale potom som zaspala a nevedela nič o čase. Keďže je tma, ľudia prvé dni viac spia. Ráno som otvorila oči a bola tma -Keď som išla spať, dala som si svoju spaciu masku na oči. Môj drahý chodil so zavretými očami, všetko je individuálne, ale človek si zvykne a podľa mňa veľmi rýchlo.

Po prvých oddychových dňoch ma sprievodcovia naviedli na nejakú tému. Keďže ja som nemala žiaden urgentný problém, tak sme sa zhodli, že ma najviac zaujíma môj aktuálny vzťah, práca a jej budúcnosť a môj zmysel existencie. Intenzívne som si pomáhala vizualizáciou v rámci svojich otázok. Pomáhali mi myseľ a moje mladšie ja. Zároveň som si urobila niekoľko procesov cesty, priznám, že mám radšej fyzickú cestu, aj vďaka vizualizácii, ale všetky išli veľmi prirodzene a intuitívne. Vtedy som si uvedomila, že sedením v kresle nie som spojená so zemou a tak som sa presunula na zem a meditačný vankúšik. Procesy boli jednoduchšie a aj objavnejšie. 

Občas som si zacvičila jogu, ale vždy to boli pozície na zemi, na uzemnenie. Zistila som, že potrebujem byť viac v kontakte so zemou. 

Nebola si ani raz na svetle? A keď áno, aké to bolo?

Ak si človek myslí, že len otvorí dvere a je to vyriešené, je na veľkom omyle. Oči  tak rýchlo nereagujú. Začína sa postupne, človek si určí hodinu, kedy začne a sprievodcovia ho upozornia, že už môže začať. Pootvoríš dvere so zavretými očami, ale len cez malú špáru a aj dvere do izby privrieš a pozeráš sa mimo toho kúska svetla ktoré preniká, aby si oči postupne zvykli. Ja aj drahý sme tento čas využili a raňajkovali sme. Oči si postupne zvykajú a začnú rozoznávať objekty v miestnosti. Postupne je možné otvárať vnútorné aj vonkajšie dvere viac a viac. Zrazu som zistila, že izba “narastá”, pretože je tam svetlo. Tento proces môže trvať aj 2 hodiny a neoplatí sa ho uponáhľať. Ak ktosi vyjde priskoro, bolia ho oči a ostane oslepený. Keď je človek vonku, odporúča sa mu prechádzka na opätovné prepojenie s prírodou a užitie si tých farieb a zvukov – je to neskutočné aké je zrazu všetko farebné a hlučné.

Ako ťa to zmenilo resp. kde ťa to posunulo v živote? 

Viac si uvedomujem, že potrebujem spomaliť a nechať veci plynúť. Je veľa vecí, ktoré zámerne ovplyvňujeme a riešime a väčšina z nich to nepotrebuje. Zároveň som si uvedomila, že byť ženou nie je o tom, že si dobre urobím make up či oblečiem sukňu. Je to o tom, že veci budú plynúť a ja s nimi v súlade. Je to o tom, že sa viem dobre napojiť na svoju myseľ a  že moje vizualizácie sú silný dar, ktorý však málo využívam. 

Okrem toho, asi vieš, ale aj na FB je to oznámené, že sme od konca mája s drahým zasnúbení, keďže obaja sme aj vzťah riešili vo svojich procesoch a vyšlo nám, že chceme byť stále spolu ale byť priateľkou a priateľom už nie je dostačujúce.

Odporúčaš pobyt v tme všetkým, alebo by mali už byť na nejakej vedomejšej úrovni, aby to vydržali? 

Pobyt v tme odporúčam komukoľvek, dokonca poznám pár vhodných kandidátov. Žiadna špecifická vedomá úroveň nie je potrebná, stačí ti zvedavosť a chuť to skúsiť. To čo máš spracovať a robiť ti príde. Bohu žiaľ väčšina ľudí ma za tento pokus obdivuje, ale bojí sa. Je zarážajúce, koľko ľudí mi už povedalo, že to je super, aj by možno chceli, ale oni by tam neboli ani 3 dni, lebo potom by nevedeli čo zo sebou a potrebovali by niečo robiť. Z neoficiálneho prieskumu vyplýva, že ľudia nechcú ísť do tmy, pretože by museli byť sami so sebou a toho sa boja najviac. 

Čo odporúčaš našim čitateľom? 

Aby nabrali odvahu a skúsili to. Je toľko vecí, ktoré sa o sebe môžeme dozvedieť, ale cez ten nános všedného života a všetkých tých vymyslených a udelených si povinností to nemá šancu doraziť do nášho vedomia. Aj preto sa podľa mňa toľko ľudí cíti, že sú stratení, lebo nepočujú tie informácie, ktoré sa im podvedomie a telo snažia poslať, lebo naokolo je priveľa hluku, zmätku a svetla. 

Čo je tvoje životné krédo, myšlienka? 

Neviem či mám niečo konkrétne a teraz si tu nebudem vymýšľať aby som bola zaujímavejšia. Skôr by som povedala, že som taký zvedavý žiak, čo vie, že je toho ešte veľa čo sa môže naučiť ak bude chcieť.

Tvoje ciele do života? 

Viesť šťastný a spokojný život. Jednoduchý cieľ a predsa sa za ním skrýva dosť práce. 

Eli Misovich

Eli Misovich

Eleonóra Mišovichová - koučka, podnikateľka. Do roku 2013 pracovala vo finančnej sfére. Pozitívne myslenie a psychológia ju však už priťahovali a patrilo to medzi jej hobby. Je viacnásobnou absolventkou terapie Cesta a pokročilé nástroje, Manifestácia hojnosti, Uzdravenie vedomou komunikáciou a Cesta pre deti. Uchvátila ju nielen oblasť duševnej rovnováhy, ale aj ľudská myseľ. Práve preto využíva techniky dianetiky a NLP(neurolingvistické programovanie ako aj metódu pre deti - Boldogságóra, kde je taktiež medzinárodnou certifikovanou trénerkou. Vo voľnom čase sa venuje svojim dvom dcérkam a sebavzdelávaniu. Do budúcna má v pláne viac pomáhať ľuďom práve metódami, ktoré osvojila koučovaním.

Back To Top