Umenie vzťahu alebo o terapii hrou – píše detská psychologička
Autorkou článku je Mgr.Silvia Érseková, detská psychologička.
Pozorovali ste už vaše deti niekedy pri hre? S akou radosťou sa do nej púšťajú, ako sa ponoria do sveta fantázie?
Hráte sa aj spolu? Mávate vtedy pocit, ako keby ten váš vzťah bol iný, že vás hra spája a otvárate aj témy, o ktorých sa bežne nebavíte, alebo sa navzájom dozviete niečo, čo ste nevedeli?
Hra sa definuje ako spontánna a hlavná činnosť detstva, ktorá prináša uspokojenie a pozitívne pocity. Má však významnú úlohu aj v živote dospelých. F. Schiller povedal, že “človek je dokonale ľudský, len keď sa hrá”.
V živote detí hra má ešte dôležitejšie postavenie. Deti cez hru sa oboznamujú so všetkým, čo ich obklopuje: ľudia, veci, udalosti, prírodné javy, spoločenské pravidlá a pod. Rozvíja ich po intelektovej, emocionálnej, sociálnej aj telesnej stránke. Cez hru komunikujú svoje pocity, potreby a vnímanie sveta.
Dokonca už v 18. storočí J. J. Rousseau francúzsky filozof písal o dôležitosti detskej hry a pozoroval svoje deti práve pri hre, aby ich dokázal lepšie pochopiť. Od tej doby sme prešli veľkú cestu, a terapia hrou sa vyformovala a zaradila medzi bežné metódy v detskej psychológii a psychoterapii. Má rôzne formy. Podstatou každej je však vytvoriť s dieťaťom hlboký, láskyplný a rešpektujúci vzťah, ktorý mu pomáha rásť. Cez hru dokáže terapeut lepšie porozumieť dieťaťu.
Terapia hrou väčšinou prebieha v špeciálne zariadenej miestnosti, do ktorej sa starostlivo vybrali hračky, ktoré určujú a podporujú to, akým spôsobom a v akej intenzite sa bude dieťa hrať, alebo komunikovať s terapeutom. Určite ste už počuli o tom, že niektoré hračky napríklad podporujú kreativitu, iné vyjadrenie hnevu alebo starostlivosti.
Prečo práve hra?
Ak my dospelí sa trápime, tak sa vyrozpávame. Ak deti majú ťažkosti, tak ich slovami sa stávajú práve hračky a hra. Nič nie tak prirodzene blízke deťom ako práve hra. Túto skutočnosť najvýstižnejšie vyjadrujú slová popredného hrového terapeuta Garry L. Landretha: “Vtáky lietajú, ryby plávajú a deti sa hrajú”.
Malé deti vývinovo ešte nemajú takú širokú slovnú zásobu, aby vedeli presne pomenovať svoje pocity a popísať situácie, ktoré ich trápia a nemôžu mať skúsenosti s rôznymi emóciami a situáciami, keďže drvivú väčšinu zažívajú po prvýkrát: frustrácia, pocit odmietania, smútok zo straty blízkej osoby a pod.
Ako terapia hrou funguje?
Úlohou terapeuta je vytvoriť prostredie a vzťah, v ktorom sa dieťa cíti natoľko bezpečne a má v terapeutovi takú dôveru, že postupne dokáže odhaliť svoje zranené Ja a vďaka tomuto istému vzťahu rozvinie svoju osobnosť. Niektoré deti zažívajú bezpodmienečné prijatie a rešpektovanie svojej osoby len v tomto terapeutickom vzťahu. Terapeut venuje celú svoju pozornosť dieťaťu, vníma ho, počúva ho a reaguje na neho. Pomáha mu vyjadriť a akceptovať pocity, posilňuje jeho kompetenciu a sebavedomie, zadáva terapeutické hranice, prijíma ho so všetkými slabosťami a nedokonalosťami. Učí dieťa rozumieť sebe, prijímať svoje pocity a seba takého aký je, a tým mu pomáha osobnostne rásť.
Kedy je terapia hrou vhodná?
Terapia hrou je nápomocnou pre všetky deti pri širokej škále ťažkostí (od emociálnej nevyrovnanosti, po úzkosť až agresivitu, cez psychosomatické ťažkosti a adaptačné problémy). Posilňuje dieťa a naštartuje jeho samo-liečiaci proces aj v náročných životných situáciách (smrť blízkej osoby, vážne ochorenia, rozvod rodičov, šikana v škole). Odporúča sa v prípadoch, kedy rodič vníma, že s jeho dieťaťom sa niečo deje, a on mu sám nevie pomôcť. Niekedy sa rodičia obracajú na terapeuta, lebo vedia, že na dieťa čaká náročné obdobie (sťahovanie sa do zahraničia, rozvod) a chcú mu pomôcť, aby čo najjednoduchšie sa vyrovnali s touto situáciou.
Deti samé dobre vedia, čo potrebujú a čo im pomáha. Úlohou nás dospelých je vytvoriť taký vzťah s dieťaťom, aby s dôverou a ochotou mohli realizovať to, čo ich lieči.
Každé dieťa chce byť milované a akceptované aj so svojimi slabosťami. Len tak ich dokáže obrátiť na svoje prednosti a stať sa silnejším, schopnejším a dokáže vytvoriť pozitívny sebaobraz. Rodičia môžu byť pri tom. Či sa už rozhodnú pre terapiu hrou a sami sa otvoria novým poznatkom a zručnostiam na konzultáciách. Práve počas rozhovorov s terapeutom začínajú celistvejšie vnímať a lepšie chápať svoje dieťa a tým dokážu na neho efektívnejšie reagovať. Postupne k svojmu dieťaťu pristupujú s väčšou trpezlivosťou, akceptáciou a porozumením. Rodič sa môže zúčastniť aj filiálnej terapie (kedy pod vedením terapeuta sám sa učí priamo vytvárať liečivý vzťah so svojím dieťaťom počas polhodiniek v domácom prostredí).
Každému rodičovi zdôrazním, aké úžasné stvorenie doma majú a práve terapia hrou a filiálna terapia im pomáhajú v tom, aby ho videli aj oni.