Priateľ alebo vydierač?
Čoraz viac na sociálnych sietiach čítam ako ľudia zdieľajú výčitky. Aké? Ak mi niekto neodpovie na môj status, tak ho mažem z priateľov. Ak niekto nelajkne môj status, mažem ho z priateľov. Ak mi niekto celý rok nenapísal, mažem ho z priateľov. A najnovšie: ak mi niekto celý rok nenapísal, nech mi ani neposiela pozdrav k meninam, alebo k narodeninam.
Zvážme, či sú títo vydieračskí priatelia našimi skutočnými priateľmi. Keď som čítala túto „milú výzvu“ poslala som svojím priateľom na FB priania k narodeninam. Počas toho, ako som ich posielala, v duchu som si búchala rukou na čelo, koľko ľudí som tento rok nestihla nielen osobne stretnúť, ale ani len „pokecať“ s nimi na sociálnych sietiach. Neskontaktovala som sa s nimi nie preto, že by som nechcela alebo by ma nezaujímalo, ako sa majú, alebo som zlá priateľka, ale preto, že práve v tomto životnom cykle sa naše životy nestretli. Niekto z nich možno začal chodiť na kurz tanca, iný na kurz maľovania, ďalší popri práci riešil predaj, kúpu a rekonštrukciu domu, chodil na služobky, venoval sa rodine a podobne.
Minulý rok bol pre mňa veľmi hektický. Najprv nekonečné choroby detí, medzi iným prekonanie ovčích kiahní. Neskôr hľadanie novej práce, zaúčanie, dovolenky, víkendové výlety, znovu zmena zamestnania, skĺbenie pracovných povinností s rodinou (čo pre mňa bolo niečo nové), tanečné kurzy detí, tréningy, kurzy, klienti, práca na počítači, plánovanie cieľov, budúcnosti a nových projektov narodeniny, meniny, rodinné oslavy, či smutné pohreby a samozrejme domácnosť – varenie, pranie či upratovanie. Popri tom sa snažím každý deň volať s maminou, venovať sa deťom, nájsť si čas na čítanie (čo sa mi nie vždy podarí), zavolať svojej najkamoške.
Písať 114,5 hodín
Na FB mám 687 priateľov, ak niekomu napíšem, tak asi jedno ahoj nestačí a minimálna konverzácia by mala trvať 10 minút. To znamená, žeby to bolo celkom 6870 minút, čiže 114,5 hodín, t. j. 5 dní. Musím zdôrazniť, že píšem len o jednom kontaktovaní ročne, bez toho aby som robila niečo iné, nehovoriac o tom, že je ťažké nájsť človeka online vždy vtedy, keď nám to práve vyhovuje, takže by to znamenalo neustále pípanie telefónu. Toto by ste od nás milí vydierači chceli?
Medzi chronických vydieračov v mojom ponímaní sú zaradení aj ľudia, ktorí nám celý rok posielajú reťazové hry, typu ak nepošleš ďalším dvadsiatim, tak ťa stihne pohroma. Aká? Prečo? Kto o nej rozhoduje? To naozaj od jedného nepreposlania by závisel náš život? Potom je skutočne lepšie, ak na priateľov myslíte len na sviatky, prípadne na ich narodeniny, na ktoré vás systém upozorní automaticky.
Milí vydierači, ak cítite, že my normálni ľudia nepatríme do vášho života, prosím, vymažte nás. Ak vás bolí, že vám napíšeme, ak niečo potrebujeme, alebo sme si spomenuli na vaše narodeniny či meniny, alebo na Vianoce, môžete nás tiež vymazať. Mne nevadí, keď ma priateľ osloví vtedy, ak niečo potrebuje a rovnako si myslím, že by mal akceptovať, ak ho zavolám, keď niečo potrebujem ja od neho.
A čosi dôležité! Vy, respondenti tejto stránky ste tiež nenapísali. Prečo? Vždy sa potešíme vášmu záujmu a radi vám odpíšeme na vaše otázky.
Odporúčanie kouča
Milé čitateľky, ignorujte podobné správy, statusy či vydierania. Vydierači sami podliehajú emocionálnym blokom a snažia sa vzbudiť vo vás nepríjemný pocit výčitky, nespravodlivosti, či hnevu. Avšak to je ich problém a ich názor, nie Váš. Myslite na to nielen v prípadoch podobných statusov, správ, ale v každodennom živote. Nedávajte im možnosť čerpať z vašej energie a sily – práve na to čakajú. Naučte sa pristupovať s pochopením k tomu, že takto zmýšľajúci človek je na úplne inej úrovni, ako vy. Ak to budete vnímať týmto spôsobom, okrem zlého pocitu vás obíde aj nepochopenie druhej osoby, hnev, či podráždenosť.