Každé dieťa má svoje tempo
Je nemálo detí, ktoré sa po prázdninách tešia na školu, na stretnutie so spolužiakmi, avšak väčšina detí by si najradšej prázdniny predĺžili, ak by to bolo možné. Postoj rodičov k začiatku školského roka tiež nie je jednoznačný. Na jednej strane sa tešia, že konečne sa všetko dostane do svojich koľají, veď starostlivosť o deti počas letných prázdnin nie je jednoduchá záležitosť. Na druhej strane si uvedomujú, že začína nekonečný rad povinností. Pokiaľ ide o deti, najviac nadšení sú zrejme malí prváci, pre ktorých sa začína nová životná etapa. Ich denný program bude viac obmedzený, musia sa prispôsobiť mnohým školským pravidlám, budú mať väčšiuz odpovednosť a samozrejme pribudnú aj domáce úlohy.
A rodičom víria hlavou úzkostlivé myšlienky:
„Bude naše dieťa napĺňať očakávania svojho okolia?
“Spravili sme všetko preto, aby vedel prekonávať prekážky? “
“Bude zvládať určené tempo?”
Je samozrejmé, že si ako rodičia kladieme tieto otázky, veď každý rodič chce to najlepšie pre svoje dieťa. Problém je ten, že začiatok školskej dochádzky rodičia prirovnajú k domnelej latke, ktorú musí preskočiť každý prvák, a to hneď na začiatku. Takúto chybu robia rodičia čoraz častejšie.
Vytýčenie cieľa ako najdôležitejšej veci spôsobuje obrovský stres. Väčšina rodičov sú Vekerdyho fanatici, ale ani jemu neuveria, že nie je dobré, ak deti v prvej triede na Vianoce už vedia písať a čítať. Ani koncom prvého polroka nemusia za každú cenu mať prebraté všetky písmená. Učebný plán v tomto je flexibilný a tempo závisí od zloženia triedy. V žiadnom prípade sa neoplatí náhliť sa. Počas prvých dvoch mesiacov by mali prebehnúť prípravy na písanie a čítanie a prispôsobenie sa dieťaťa. Výkon vo veľkej miere ovplyvňuje skutočnosť, do akej miery sa dieťa cíti dobre v škole, ako pochopilo pravidlá, či sa vie riadiť danými inštrukciami a či sú jednoznačne určené hranice. Pedagóg má v tomto prípade kľúčovú rolu, ale podpora zo strany rodičov, ako aj ich dôvera sú mimoriadne dôležité.
Dieťa sa cíti v bezpečí (aj) v škole, ak sa môže pohybovať voľne medzi jednoznačne určenými hranicami a popritom mať radosť z toho, čo robí. To je podstatou učenia sa.
Prvá trieda je práve v tomto významným míľnikom. Popri budovaní pevných základov je možné vytvoriť pozitívny vzťah ku vzdelávaniu na základe prirodzenej zvedavosti a záujmu dieťaťa, na ktorý sa môžete spoľahnúť a budovať v nasledujúcich ročníkoch. V prípade, že v prvom ročníku sa podarí pedagógovi spolu s rodičmi sprostredkovať tento postoj, škola sa môže stať čarovným miestom, kde sa učenie nestane povinnosťou, ale zábavou. Je veľmi dôležité prijať pravidlo, podľa ktorého sa tejto zábavy zúčastní každý podľa svojich schopností, a postupuje svojím tempom.
Neporovnávajme výkon svojho dieťaťa k výkonu ostatných žiakov, ale k jeho vlastným schopnostiam. V čom je dobrý, to chváľme. Nechajme ho postupne osamostatniť sa vo vlastnom záujme. V oblastiach, v ktorých má problémy mu pomáhajme a podporujme ho.
Keďže prvá trieda je prechod z materskej školy do základnej školy, nechajme dieťaťu čas na voľnú hru i doma. Čas na domáce učenie (ak je nevyhnutné) by nemal prekročiť jednu hodinu. Je celkom zbytočné dlhšie sa venovať učeniu, dosiahnete opačný účinok.
Nie je dobré porovnávať mieru pokroku, či metódy ostatných tried, škôl
s našimi vlastnými. Koľko tried, škôl, toľko skupín. Koľko pedagógov, toľko
metód. Dôležité je, aby dieťa spájalo začiatok školského roka s pozitívnymi emóciami, aby pocítilo radosť z učenia a dosahovalo malé úspechy. Dobrý začiatok je polovica úspechu. A v tomto prípade možno i viac.
Prajem úspešný a šťastný školský rok vašim deťom!
Autorkou článku je Erika Tóth. Z maďarského jazyka do slovenského jazyka preložila Alžbeta Jakubczová, koretúru spravila Agneša Horváthová.
