Keď strácate svojich priateľov….
Určite ste to už zažili: niekto vo vašom živote bol dôležitý, no stratili ste ho. Dlho ste premýšľali o tom, kde ste urobili chybu a či tá zmena, ktorú práve podstupujete, je taká výborná, keď pri tom strácate svojho priateľa.
Je to v poriadku. Jedna z najťažších lekcií na ceste ku zmene bolo pre mňa práve pochopiť, že stratiť svojich doterajších priateľov je úplne v poriadku a je to vlastne aj dobre. Nie všetci sú schopní vás prijať ako vynovenú verziu, ktorá už nechce byť obeťou, ale kráľovnou. Je to súčasť života, bez ohľadu na to, či sa meníte rýchlo, pomaly, alebo sa nemeníte vôbec. Ľudia v našich životoch prichádzajú a odchádzajú. Pritom im nemusíme vôbec ublížiť a ani oni nám, hoci aj to sa stáva. Všetko je len lekcia – životná skúsenosť.
Ľudia do našich životov nikdy neprichádzajú náhodne, vždy je to o tom, že sa oni musia naučiť niečo od nás, alebo my od nich. Každý v našom živote nám drží pomyselné zrkadlo a drží ho dovtedy, kým si nevšimneme, čo nám to zrkadlo odráža. Ak na to prídeme, už toho človeka v živote nepotrebujeme. Možno to znie kruto, ale je to tak. A ak ste na ceste zmeny, stáva sa vám to často. Nie preto, že sa meníte, ale preto, že ľudia vo vašom okolí nie sú pripravení na tú zmenu. Preto ak ste už niekoho v minulosti stratili alebo práve niekoho strácate, pomyslite na neho s láskou a poďakujte sa mu za to, že istý čas bol súčasťou vášho života a vtedy vám pomohol, či ukázal niečo, čo ste sa mali od neho naučiť.
Skúste sa na to pozrieť v tomto kontexte a uvedomiť si, ako vám ten dotyčný pomohol, alebo ako ste mu pomohli vy. Je dôležité vedieť, že to funguje aj v prípade, že ste si nejakým spôsobom ublížili.
