skip to Main Content
info@minoritykids.sk
Dôležitá Je Hra, Nie špinavé Ruky

Dôležitá je hra, nie špinavé ruky

Na letných prázdninách je výhodné, že je teplo a máme viac času na svoje deti. Odporúčam preto tieto mesiace využiť naplno bez ohľadu na vek vašich detí. Načo práve myslím? Predovšetkým na objavovanie sveta cez hru a iné tvorivé činnosti. My, ľudia v každom veku, sme hraví. Hra nám poskytuje dokonalý relax, uvoľní napätie a stres a dodáva pocit radosti aj naplnenia.

Bábätká, predškoláci, dospievajúce deti, ale aj my, dospelí sa radi hráme. A práve v letnom období si môžeme dopriať viac hier, viac slobody, viac podnetov. Prečo je zdraviu prospešné, ak vaše deti milujú aj špinavú hru? Nebudem opisovať, v akej miere potrebujú vaše ratolesti určité baktérie pre vybudovanie a posilnenie svojej imunity. Nebudem rozoberať  to, že špina sa dá utrieť, umyť a vyprať. Pamätáte si, keď ste sa ako malé deti hrali v piesku? Pamätáte sa, aké nadšenie sme cítili, keď sme mohli ísť do pieskoviska po daždi, pretože sa dali „upiecť koláčiky“, alebo vytvoriť jazierka pri hrade postaveného z mokrého piesku? Všimli ste si, že dotýkať sa sa suchého sypkého piesku je úplne iný pocit ako držať v dlaniach mokrý piesok? Mohli sme do pieskoviska nosiť listy, kamene, drievka – a ani sme netušili, ako to vplýva na náš nervový systém a zmysly. Tušíte správne – pozitívne. Keď drží dieťa niečo v rukách a môže si vyskúšať, čo to všetko robí, rozvíja citlivosť svojich zmyslov – zraku, sluchu, hmatu, čuchu a niekedy aj chute. Do hry aktívne zapojí svoje ruky, dlane, prsty, nohy, ba celé telo, keď prenáša vedierko s pieskom z jednej strany na druhú, presýpava piesok a sleduje, ako sa to sype, alebo stavia, či zahrabáva svoje ruky.

Avšak žiaľ, mnohí rodičia to nechápu. Dôkazom je skutočnosť, že často počúvam na detskom ihrisku: „Nechoď tam, zašpiníš sa. Nono, fuj, nechytaj. Nelez, nenos, nesyp“a podobné zákazy. Samé NIE. Hľadajme príležitosti, ako im hovoriť ÁNO aspoň v letných mesiacoch. Čo malé deiťa motivuje, aby vydržalo dlhší čas v piesku? Práve chuť objavovať. Práve deti v približnom veku od  poldruha roka sú veľkými objavovateľmi. Deje sa to z niekoľkých dôvodov:

  • Dokáže ísť na svojich vlastných nohách kamkoľvek si zmyslí – už nepotrebuje, aby ste ho nosili na rukách. Mimochodom, chodenie podporuje rozvoj rečových centier mozgu, koordinácie a celkového rozvoja nervovej sústavy. Ak vaše dieťa dokáže chodiť, nechajte ho kráčať vedľa vás tak dlho, ako sa len dá. Veď aspoň v lete sa nemusíme nikam ponáhľať. Ak máte pocit, že áno, zastavte sa a pokúste sa zamyslieť, či niečo nepočká.
  • Deti sú neskutočne zvedavé – všetko ich zaujíma, všetko ich fascinuje. Prečítajte si aj článok o batoľatách. Dokážu sa pozerať na chlapcov, ktorí hrajú basketbal na ihrisku, sledujú, ako sa hýbu konáre stromov vo vetre, zaujíma ich hĺbka mláky po daždi, dokážu premiestňovať kamienky z vedra na zem a naspäť. Žijú v prítomnosti, pre danú chvíľu. Nič nie je pre nich dôležitejšie, ako to, čo robíme práve teraz. Vravíte, že u vás to tak nie je a že vaše dieťa pri
    ničom nevydrží? Posúďte, či mu neponúkate príliš veľa hračiek a iných podnetov, alebo či neignorujete skutočnosť, že dieťa je zaujaté niečím, čo ste mu ukázali, ale vy mu chcete ukázať už niečo nové.
  • Naši drobci naberajú skúsenosti a učia sa. Ako sa majú dozvedieť, že budú mokré, keď vstúpia do vody, ak im to neumožníme? Ako majú vedieť, že citrónová zmrzlina je kyslá, keď im ju nedovolíme ochutnať? Ako zistia, že dokážu vyliezť na šmykľavku, keď ich nebudeme pri tom povzbudzovať? Ako dokážu poliať všetky kvetiny v záhradke, keď im nenaplníme krhličku.

A prečo sa majú zašpiniť? Preto, aby sa naučili, že špina patrí ku hre a tiež k iným činnostiam a že špina sa dá umyť. Dovoľme deťom uvoľnene sa hrať, nenúťme ich neustále sa kontrolovať a dávať pozor, aby si pri hraní nezašpinili svoje nové šaty. Dovoľme, aby im hra dávala to, čo dávať má: spontánnosť, uvoľnenie, zábavu a radosť. Umožnime im, aby sa prostredníctvom hry naučili prekonávať prekážky, posúvať svoje hranice možností a aby sa zdokonalovali. Doprajme im, aby sa naučili nebrať samých seba veľmi vážne, aby sa smiali, keď sa im niečo nepodarí tak, ako chceli, aby neboli úzkostlivé na čistotu a aby ich táto vlastnosť neobmedzovala v živote. Povoľme im, aby sa sútredili aj na malé radosti, nielen na povinnosti. Ukážme im, že sa nemusia stále ovládať a kontrolovať svoje telo, pocity a impulzy, ale môžu byť tým, kým chcú byť.

Nezabudnite , že dôležitý je detský smiech a nezabudnuteľné zážitky, z ktorých ťažíme celý život a niečisté ruky a šaty. Prajeme vám veľa radosti na pieskovisku, pri kreslení kriedami na chodník, pri vyrábaní vecí z plastelíny, maľovaní obrázkov a ďalších obohacujúcich činnostiach.

Érsek Silvia

Érsek Silvia

Detská psychologička, hrová terapeutka, autorka projektu Na káve so psychologičkou.Svoje štúdium psychológie ukončila v roku 2010 na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Svoje skúsenosti získavala v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Nových Zámkoch, neskôr v Bratislave, a v Plamienok n. o. ako dobrovoľníčka. Jej snom bolo zúčastniť sa výcviku v Terapii hrou, ktorý sa jej splnil pred rokom. Naďalej spolupracuje s Inštitútom Terapie Hrou. Momentálne vedie projekt Na káve so psychologičkou, ktorého zámerom je priniesť psychológiu medzi ľudí, odbúravať mýty a predsudky a zameriavať pozornosť na predchádzanie problémov. Okrem psychológie buduje svoju sieť e-shopov v spolupráci s jednou špičkovou anti-agingovou spoločnosťou. Už odmalička snívala o tom, že bude ľuďom pomáhať, teraz má na to všetky nástroje.

Back To Top