Kvalita školiek závisí od učiteliek

Pôvodný článok od autorky : Krisztina Mészáros. Preklad: Anita Veressová.

V poslednom ročníku môjho štúdia som rok pracovala v miestnej škôlke. Po promóciách, keď som sa stala učiteľkou na základnej škole, som konštatovala, že práca v škôlke je oveľa náročnejšia, ako tá v škole, a keď si budem môcť vybrať, nezačnem pracovať s detičkami v škôlke. Toto všetko hovorím len preto, aby čitatelia pochopili, je to len môj názor.

A prečo je ťažké byť učiteľkou v škôlke? Jedným takým dôvodom je, že deti od 3 do 6 rokov je nutné po celý čas zamestnať s rôznymi aktivitami, počas celého pracovného času si to žiada kontrolovať ich (niekedy nie je čas ani na prípravu kávy), ba ani to nie je výnimočne, keď pri uspokojovaní fyzických potrieb učiteľke „asistuje“ jedno z detí. Slovo nutné som nepoužila bezdôvodne. V tom okamihu, ako deti  skupinovo dostanú voľné ruky, presadzuje sa boj o hračky, deti sa hádajú, samé konflikty a v celej miestnosti prevláda ruch. A pracovať pri takýchto podmienkach nie je prechádzka ružovou záhradou. Nie, to nepreháňam! Len is pomyslíme na bežné dni v jednej veľkej rodiny, a v prostredí škôlky nezhody medzi malými deťmi sú len razantnejšie.

Hlavnou úlohou škôliek je celodenná vhodná starostlivosť o detí, vzdelávať  ich podľa veku, vychovávať ich. Za toto všetko zodpovednosť berie učiteľka, tým, že v prvom rade sa sústreďuje na ich fyzickú bezpečnosť. Nie náhodou trávia šesť hodín s deťmi, a zvyšok času potrebujú na administráciu. V niektorých škôlkach učiteľkám sa po šiestich hodinách skončí pracovný čas, čo ale znamená, že dovtedy potrebná dokumentácia musí byť hotová. Preto ich vidíme, ako sediac pri stole, rozkazujú deťom.

Vzdelávací program v škôlkach je dosť viazaný:  telesná výchova, hra, vzdelávacie aktivity, kreativita, stravovanie sú na programe, a všetko len pod dohľadom a vedením vyškolenej učiteľky. V podstate by to malo byť takto: keby v škôlkach pracovali osoby, ktoré svoju robotu milujú a robia to so srdcom. Podľa mojich skúsenosti je veľa takých vyhorených ľudí, ktorí len preto zotrvávajú vo svojich pracovných pozíciách, lebo by nevedeli, čo iné robiť namiesto práce, na ktorú sú už zvyknutí. Avšak je to smutné, lebo takto ani na svojom pracovisku nepodávajú najlepší výkon, ba, podvedome to celé bonzujú, aby sa takýmto spôsobom dostali von zo stereotypu.

Vo viacerých prípadoch sa dá určiť, že úroveň škôlky nezávisí od jej technickej spôsobilosti, ani od moderných hračiek, ale najmä od osobnosti pracujúcich. Tu sa dostaneme k otázke týkajúcej sa úrovne škôlky: koľko učiteliek už nemá záujem o svoju prácu? A keď svoju prácu vykonáva bezradostne, ako vyzerá jeden deň detí, ak sú s ňou. Čo robí navyše okrem povinných aktivít? Ako pomôže deťom osvojiť látku vzdelávacieho programu? Kreatívne, premyslene, alebo pomocou pomôcok? Po ako dlhom čase je mentálne vyčerpaná od ruchu spôsobeného deťom?

Podotýkam, že poznám fantastické mladé aj staršie učiteľky, ktoré prekonajúc svoje ľudské hranice, s radosťou vykonávajú svoju prácu. To je pre mňa akosi zázrak. Oni sú tí, pre ktorých už dieťa znamená niečo iné a pre nich najdôležitejšie je láska, ktorú cítia k „svojím“ deťom.

Zodpovedajúc súčasných trendov zavedenie používania interaktívnych tabúľ do vzdelávacieho programu uľahčuje spracovanie rôznych tém. Avšak nie v každej škôlke tie tabule používajú správne. Existujú už aj voľne dostupné rozpracované tematické jednotky, úlohy, ktoré sú určené škôlkarom, a pomocou ktorých malý škôlkar môže užívať výhody požívania interaktívnej tabule.  Vedia spojiť zvieratá a ich zvuky, hľadať geometrické formy, ale slúži aj na učenie sa jazyka. Vyhľadať, po prípade poskladať takýto rad úloh je časovo náročný proces, ale pedagógovia, ktorí sa už odvrátili od svojej práce, zriedkavo sa tomu venujú. A tak nezostane nič iné, ako zapnúť Youtube na interaktívnej tabule. Pretože je to jednoduché, ale bezcieľne vyriešenie. Hoci som už počula o takom rodičovi, ktorý si myslí, že aj to je dobré, lebo aspoň dieťa počúva piesne, avšak nemôžem s tým súhlasiť. Interaktívna tabuľa je obrovský povrch, okrem neho dieťa nie je schopné vnímať nič iné, to len unavuje mozog dieťaťa, čo spôsobí, že sa to nemôže naučiť, a bez opakovania sa informácie stratia. Navyše to vyrušuje ostatných, lebo upúta ich pozornosť.

Samozrejme, ako rodič, od škôlok a učiteliek nežiadam, aby naše deti, respektíve budúci vedci, sa učili fyzické rovnice, ale po čínsky. Ale vidím to reálne uskutočniteľné, aby každý, kto pracuje s deťmi, bol zodpovedný a odborne zrelý dospelý,  kto chce nielen prežiť deň v práci medzi deťmi, ale s nimi niečo aj tvoriť, hrať, takto vytvoriť pre dieťa emocionálne bezpečné prostredie. V tom podstatnú rolu hrá kvalita a to, aby rodič bol náročný, čo sa základov týka.

Ten, kto toho nie je schopný, nech dáva možnosť a priestor nadšením pedagógom a prizná svoje ľudské hranice. Je oveľa dôležitejšie posúdiť existenciu jednej škôlky nielen po materiálnej, ale aj po kvalitatívnej stránke.