Mylné predstavy o Maďaroch na Slovensku
Krisztina Nagy Mészáros
Aké sú najrozšírenejšie mylné predstavy o Maďaroch na Slovensku a čo je na nich pravdy? Ako sa tu žijúca menšina stala v minulom storočí nepriateľom?
Dlhé roky po zmene režimu sa z vyjadrení slovenských politikov väčšinovej spoločnosti podsúvalo, že existencia maďarskej komunity žijúcej vo svojej vlasti ohrozuje bezpečnosť väčšinového národa a suverenitu štátu. Naša existencia teda naznačuje strach, ktorý bol ešte posilnený politickou mocou a autoritou, a tak sa z Maďarov na Slovensku ľahko stal úhlavný nepriateľ a jediným zdrojom nenávisti je, že Maďari na Slovensku nevedia poriadne štátny jazyk a nechcú sa ho naučiť.
Žiaľ, v slovenských učebniciach sa neuvádza utrpenie Maďarov z Hornej zemi (z terajšieho teritória Slovenska) po druhej svetovej vojne. Generácie, ktoré odvtedy vyrástli, tak nevedia nič o odňatí práv, prenasledovaní a okrádaní Maďarov.
Po vzniku samostatného Slovenska bola značná časť slovenského obyvateľstva, najmä mládeže, mentálne „naprogramovaná“ predsudkami, protimaďarským a protirómskym postojom. Žiaľ, v takej miere, že sa to rovná diskriminácii a nenávisti. Nikto sa nerodí s nenávisťou k inému národu alebo človeku pre jeho pôvod, národnosť alebo náboženstvo. Z presvedčení získaných v detstve vznikajú predsudky, takže mladí ľudia sa stávajú nevedomými subjektmi v procese, v ktorom sa nové generácie prostredníctvom generácií
Väčšina Slovákov stále verí, že tu žijúci Maďari sú cudzím telesom v krajine, inváznou silou alebo pozostatkom tisícročného útlaku.
Mýtus o útlaku Slovákov Maďarmi sa rozšíril koncom 19. storočia, ale v skutočnosti to bolo len krátkodobé trápenie Slovákov, a to nie všetkých. U stúpencov medzivojnového Československa sa k tejto myšlienke rýchlo pridala predstava, že prvý (česko)slovenský štát, Veľká Morava, zanikol pred tisíc rokmi a že dva sesterské národy, Česi a Slováci, sa pred tisíc rokmi rozdelili.
Mýtus o tisícročnom útlaku sa tak udržiaval aj v neskoršom období: vznik prvej Československej republiky sa interpretoval ako koniec útlaku. Mýtus tak pomohol ospravedlniť a legitimizovať vznik štátu.
Existuje mnoho tvrdení, že Kossuth a Petőfi boli Slováci. Aj niektoré rodiny maďarských národných hrdinov hovorili po slovensky. Ak berieme do úvahy len pôvod človeka, t. j. jazyk, ktorým hovorili jeho predkovia, a jazykové prostredie, v ktordom žili, potom uvedené tvrdenie môže byť pravdivé alebo čiastočne pravdivé. Obaja rodičia Sándora Petőfiho (pôvodne Petrovicsa) – István Petrovics a Mária Hrúz – hovorili po slovensky, pochádzali z jednoduchých slovenských rodín v Hornom Uhorsku.
Lajos Kossuth, narodený v hornouhorskej šľachtickej rodine, mal slovenských (turčianskych) predkov len z otcovej strany, jeho matka pochádzala z nemeckej rodiny v Eperje.
Je zrejmé, že koluje oveľa viac mylných predstáv, ktorým sa budeme venovať nižšie.
Zdroj: Mária Štefániková, PhD: