Pracujúca matka I.
Ako merať rodovú rovnosť? Index rodovej rovnosti
Gender gap ako jeden z najdôležitejších gender ukazovateľov je vo všetkých dimenziách kvantifikovaná pomocou dvoch dostupných dát: publikovanej štatistiky a dát z medzinárodných organizácií a z výskumných dát kvalitatívneho prieskumu z Exekutívnej mienky World Economic Forum. Rodová rovnosť sa meriava piatimi indikátormi, ktoré sú nasledovné (Lopez, 2004, 66):
- Ekonomická participácia
- Ekonomická príležitosť
- Politická situácia
- Vzdelanie
- Zdravotníctvo a blahobyt
Konzekventne agregátne vyhodnotenie sa nachádza v dole uvedených tabuľkách. Slovensko sa nachádza na 21. mieste ako najmenej diskriminujúca krajina, hneď po USA a Poľsku.Tabuľka 1 Komplexný merací index Gender Gap
Zdroj : World Economic Forum,Women’s Empowerment: Measuring the Global Gender Gap, http://www.weforum.org/pdf/Global_Competitiveness_Reports/Reports/gender_gap.pdf
1.2. Vyhodnotenie indexu rodovej rovnosti
Celkové hodnotenie alebo ranking môže byť popísané ako škála od 1 do 7, kde 7 označuje najmenej diskriminujúcu spoločnosť. Keď sa pozrieme na prvých a víťazných Švédov s 5,53 bodmi, slovenské bodovanie 4,3 sa nám môže zdať ako viac diskriminujúce a poukazuje na nedostatok rodovej tolerancie. Slovensko sa ocitlo so silnými ukazovateľmi ekonomickej participácie (14) a vzdelávania (23) na 21. mieste, pričom zdravotníctvo, blahobyt ani ekonomická príležitosť nie sú obodované príliš dobre, pretože viac bodov znamená väčší počet chýb v systéme. Aj keď je výsledok priemerný, nemôže nás to uspokojiť v porovnaní s perfektne fungujúcim nórskym a švédskym modelom. (Eurostat,2009) Dáta použité v tejto štúdii sú dostupné a zahŕňajú WDI (World Development Indicator) zo Svetovej Banky a Human Development Report z UNDP. Pri výskume bolo opýtaných 9000 biznis ľudí zo 104 krajín. Respondenti boli opýtaní ohľadne ohodnotenia dôležitosti konkrétnych sfér vo svojej spoločnosti.
2. Možnosti v súčasnej situácii na trhu práce
Rodová diskriminácia je na Slovensku evidentná; niekedy sa objavuje aj radikálne, keď sme svedkami individuálnych diskriminácií na trhu práce. Pri ekonomicky znevýhodnených a starších segmentoch obyvateľstva nájdeme vyššie percento znevýhodnených žien. Tento fenomén sa nazýva feminizácia chudoby. Pracovný trh sa snaží ponúkať tie isté podmienky pre ženy aj mužov, pričom sa objavujú neviditeľné bariéry – napríklad, že zamestnávateľ sa bojí zamestnať ženu, lebo môže byť budúca matka, alebo keď sa starší uchádzač snaží dostať na pracovné miesto a kvôli veku sa cíti ohrozený. Toto sú potenciálne možné predsudky. Pracovné právo sa zameriava aj na znevýhodnených uchádzačov práce.[1] Podľa politiky zamestnávania na lisabonskom summite EÚ sa deklarovali ako znevýhodnení hlavne uchádzači pod 25 rokov bez skúseností a ďalšiu skupinu diskriminovaných tvorili uchádzači nad 50 rokov. (Euroopean Comission,2009)
Pracovný pohovor je jednou z metód pri výbere zamestnanca. Prakticky môžeme aj pri výzvach na pracovných portáloch sledovať diskriminujúce pracovné ponuky (hľadáme sestričky, učiteľky) a pri samotnom pracovnom pohovore sa zamestnávateľ môže spýtať na plánovanie rodiny u žien, čo je irelevantná otázka pri naplnení pracovnej pozície. Zamestnávatelia nemusia vedieť o rodinnom stave, o počte detí a o rodinných plánoch žien. Autobiografické informácie o uchádzačovi nemusia hovoriť o jeho veku, národnosti, vierovyznaní, pohlaví a rodinnom stave.[2] Európska únia sa usiluje pripraviť tzv. anonymné CV, a to bez mena, len s pracovnými skúsenosťami a so vzdelaním bez uvedenia hore uvedených dát, a tieto zmeny očakávame aj na Slovensku v dostupnom časovom horizonte.
[1] Zákon NRSR č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a ochrane pred diskrimináciou (antidiskriminačný zákon). Dostupné na: www.nrsr.sk [citované 13. 9.2013]
[2] Zákon NRSR čislo 311/2004 o Zákonnníku práce úplné znenie zákona c. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, ako vyplýva zo zmien a doplnkov vykonaných zákonom c. 165/2002 Z.
