Identita maďarskej menšiny na Slovensku

Séria článkov Digitálneho aktivizmu pokračuje. Tentokrát sa budeme venovať kultúrnej identite maďarskej menšiny na Slovensku. Článok pripravila Krisztina Nagy Mészáros.

Na Slovensku je celkom 506 osád, kde podiel Maďarov presahuje 10%, z toho 336 osád s maďarskou väčšinou. Väčšina týchto osád sú však dediny s malým počtom obyvateľov a iba v 12 mestách presahuje podiel Maďarov 50%.

59,3% Maďarov žije v dedinách s menej ako päťtisíc obyvateľmi.

Keď hovoríme o identite v posledných rokoch, najmä po vstupe do Európskej únie, väčšinou diskutujeme o otázke národného sebapoznania.

Rozvoj sebaidentity priamo súvisí s metamorfózami sebapoznania, postojov a postojov, ktoré definujú ľudí dnes, dalo by sa povedať, závislých. (Alaban 2016)

Formovanie národnej identity je tiež faktorom posilňujúcim stabilitu a rovnováhu celej osobnosti, pretože potreba sebaklasifikácie motivuje jednotlivca k príslušnosti k národu. „Skúsenosť spolupatričnosti“ v nás vyvoláva sebavedomie, bezpečie a pozitívne pocity a ich nedostatok môže vyústiť do prázdnoty a neistoty (Peter, 2011).

Okrem toho je dôležité povedať, že my a naša identita sú určovaní niekoľkými faktormi. Obce, mestá a regióny boli formované na vlastný obraz ľuďmi, ktorí tam žili, a na danom prírodnom priestore bol vybudovaný kultúrny, sociálny a hospodársky svet. ( Lelkes, 2019) Takže to, kde žijeme, určuje našu identitu.

Na Slovensku je otázka výskumu národnej identity obzvlášť dôležitá v prípade maďarských menšín na Slovensku, keďže počet etnických Maďarov sa za posledné tri desaťročia enormne znížil. Najmä kvôli asimilačným procesom, ako uviedol maďarský demograf zo Slovenska László Gyurgyík v roku 2009: asimilačné procesy určujú vývoj počtu Maďarov na Slovensku vo väčšej miere ako prirodzené procesy pohybu obyvateľstva.

Prvým veľkým obdobím v dejinách Maďarov na Slovensku je história 20 rokov strávených v Československu medzi dvoma vojnami. Nežná revolúcia, ktorá vypukla v Československu 17. novembra 1989, otvorila novú éru v dejinách Maďarov na Slovensku. Zástupcovia maďarskej komunity sa od samého začiatku aktívne podieľali na demontáži socialistického systému a budovaní demokratickej spoločnosti.

Medzi faktory, ktoré formujú pokles počtu Maďarov na Slovensku, patrí národná identita rodičov, materinský jazyk a jeho používanie, školský jazyk, životné prostredie, kultúrna spotreba, individuálne a skupinové skúsenosti súvisiace s národnosťou, národné perspektívy a účinky globalizácie. Pocity, názory, rozhodnutia o súčasnosti a budúcnosti, ako aj ich odôvodnenie, sú základnými faktormi formovania národnej identity.

Jednou z najznámejších odborníčok na národnú identitu Maďarov na Slovensku je Zsuzsanna Lampl, riaditeľka Oddelenia sociologických a demografických štúdií Inštitútu pre výskum menšín vo Fóre, ktorá koncom deväťdesiatych rokov definovala tri typy národnej identity medzi Maďarmi na Slovensku: pevnú maďarskú, strednú a slovenskú identitu.

Podľa Zsuzsanny Lampl existuje časť o maďarskej národnej identite, na jednom konci ktorej je pevná maďarská identita a na druhom konci slovenská identita. Prechodná identita sa pohybuje medzi týmito dvoma bodmi. Prechodná identita neznamená dvojitú identitu. Dvojitá národná identita znamená, že obe národné identity sú pre jednotlivca rovnako dôležité. Tí, ktorí majú prechodnú identitu, majú maďarskú identitu, ale ich zložky identity sa líšia od pevnej maďarskej identity. Skutočnosť, že niekto je zbožštený a konzervatívny, nie je výsledkom pevnej národnej identity, ale jeho všeobecných a politických hodnôt.

65 % mladých ľudí na Ju6nom Slovensku hovorí s rodinami prevažne maďarsky, 24 % používa zmes slovenčiny a maďarčiny a 7 % komunikuje iba v slovenčine. Všetky tieto údaje dokazujú, že za 18 rokov sa národná identita Maďarov na Slovensku výrazne zmenila.

Maďarské inštitúcie na Slovensku (vrátane mimovládnych organizácií) zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri zachovávaní maďarskej identity medzi maďarskou komunitou na Slovensku, čo môže zatraktívniť maďarskú identitu kvalitnými službami.

Zdroje:

Alabán Ferenc A kulturális identitás metamorfózisai, Komárom, 2016

Gyurgyík L. (2014). A szlovákiai magyarság demográfiai folyamatai 1989-től 2011-ig –Különös tekintettel a 2001-től napjainkig tartó időszakra.Somorja: Fórum Kisebbségkutató Intézet.

Lampl Zs. (2008): Magyarok és szlovákok. Szociológiai tanulmányok nem csak az együttélésről. Fórum Kisebbségkutató Intézet. ( https://mek.oszk.hu/08000/08070/08070.pdf)

Lampl Zs. (2009) A nemzeti identitás, avagy a magyar márka megőrzése. http://www.kerekasztal.org/2015/02/lampl-zsuzsanna-a-nemzeti-identitas-avagy-a-magyar-marka-megorzese/

Lampl Zs. (2012): A szlovákiai magyarok szociológiája. Fórum Kisebbségkutató Intézet, SomorjaLampl Zs. (2019): A 2018-as szlovákiai magyar identitáskutatás elsődleges eredményei (http://forumszemle.eu/archiv/?szemle=2019-1)In: Fórum Társadalomtudományi Szemle 2019/1

Lelkes G.: A társadalmi-gazdasági területi különbségek hatásának vizsgálata az életmódra és a magyar kisebbség identitására, tanulmány, Dunaszerdahely, 2019

Unique] Delightful Hungarian Easter Traditions: From Cheeky to Tasty! (expat-press.com)