Potulky Petržalkou

Veľa ľudí sa ma pýta, kam chodím s deťmi , keď žijem v meste.  Žijem v najväčšom meste a najväčšom sídlisku na Slovensku – v Petržalke.

S Petržalkou ma nespája len obdobie bývania,  do Petržalky som začala chodiť pracovne ešte v roku 2005. Bolo to pre mňa len jedno veľké mravenisko, do ktorého  som pre istotu cestovala s taxíkom, aby som nezablúdila.

Raz som naďabila na taxikára, ktorý pýtal oveľa viac, než bolo bežné a to ma motivovalo využívať MHD, čo bolo dovtedy pre mňa bol nepredstaviteľné. 

Tak som sa spriatelila s bratislavskou MHD.  Pri ceste späť do mesta, na hlavnú stanicu som mala väčšinou odvoz z firmy , kde som chodila tlmočiť, ale raz mali auto v servise a tak som  šla na zastávku a nastúpila na 88. Myslela som si, že autobus robí okruh , na aké som bola zvyknutá z malého mesta, ale som zistila, že tu  musíte nastúpiť do protismeru. Našťastie mal  autobus konečnú  pod Mostom  SNP a odtiaľ som si dala „prechádzku“ na stanicu.

Tých zážitkov je neúrekom – keď sme sa motali s kolegami a hľadali Technopol, keď sme na rakúskych hraniciach zistili, že spolucestujúci nemá doklady, museli sme ho vysadiť a musela som posádku navigovať k firme, do ktorej som  chodievala. Bola to úspešná misia – musím sa pochváliť, mám fotopamäť .

Prišiel rok 2013 a sťahovanie do Petržalky. Stále sa mi  zdalo, že toto sídlisko je jedno veľké, neprehľadné, mravenisko, kde je všetko rovnaké, avšak prechádzky kočíkom sú skvelé na to,  že dnes poznám Petržalku  lepšie, ako moji svokrovci, ktorí v nej žijú 37 rokov. Viem ich  zaviesť na miesta, ktoré nepoznajú vôbec a ani  netušili, že existujú.

A  ako sa mi v Petržalke žije? Výborne!  Je tu veľa detských ihrísk, rôzne obchody , detské centrá , tanečné školy, úrady, je tu trhovisko. Napriek tomu, že to nie je malé sídlisko, hocikedy cezeň pešo prebehnem, z jedného konca na druhý. Zriedkakedy využívam MHD, len ak je zlé počasie, alebo potrebujem sa premiestňovať v časovej tiesni.

Čo je dôležité,  máme prírodu priamo v centre Petržalky: prekrásny tristoročný sad Janka Kráľa, v lete  aj s plážou , Pečniansky les, lesík pri dostihovej dráhe a lesík pri našich dvoch skvelých jazerách – Malý a Veľký Draždiak a tiež Chorvátske rameno, ktoré sa tiahne celou Petržalkou. Prechádzka popri ramene je úžasná vec.  

Po rokoch, ktoré som v Petržalke prežila, by som nemenila, milujem ju a som rada, že nebývam  v rušných častiach mesta. Už si nemyslím, že je to jedno veľké bludisko, čo si myslia aj mnohí Bratislavčania z iných častí mesta.

Postupne vám predstavím aj iné skvostné miesta nášho hlavného mesta.