Rozhovor o pobyte v tme so Soňou Michlíkovou – 1. časť

So Soňou sme sa spoznali pred rokmi  na seminároch Brandon Bays  (celosvetovo uznávaná liečebná a transformačná metóda). Boli tam rôzni ľudia, ale ona ma zaujala tým, že si robí v IT sfére. Rozumie však nielen techniky ale mnohým iným veciam: joge, feng šuej je trénerka i poslucháčka.

Až taká IT- kárka nie som, zaujímam sa najmä o osobný rozvoj. Čítala som o tejto sfére veľa kníh a vďaka Katke Zacharovej som sa dostala k tzv. RealWoman, objavila som Mariu Diamond aj jej učenie feng šuej. Potom nasledovali ďalšie možnosti a objavovala som nové možnosti osobného rozvoja nielen ako poslucháčka, ale aj ako trénerka. Zaujala ma kniha Katky Zacharovej a jej semináre.

Pokiaľ viem zaujímaš sa aj o iné oblasti .- joga a podobne…

Áno, tým, že som dosť zvedavá, tak ma vietor zavial už do mnohých oblastí. Joge sa venujem už asi päť rokov, mám za sebou aj viacero učiteľských tréningov a hoci nepredcvičujem v nijakom štúdiu, rada sprevádzam kolegyne v práci počas obedňajšej prestávky, keď si doprajeme natiahnutie tela. Okrem toho som bola aj súčasťou programu Cesta od Brandon Bays, keď som sama na sebe vyskúšala procesy a prešla si intenzívnym seminárom. Semináre som pravidelne navštevovala vždy, keď jej prednášatelia prišli na Slovensko. Aj napriek tomu, som sa nerozhodla absolvovať celý “Practitioner Program”, ktorý by ma kvalifikoval na oficiálneho terapeuta. Okrem toho som bola súčasťou programov vedených Katkou Zacharovou a jej tímom RealWoman. Dokonca som bola pred tromi rokmi na koučovacom výlete-dovolenke na Bali. Zaujíma ma ešte kopec vecí v osobnom rozvoji, ale nie je to nič ucelené, proste si zo všetkého vezmem čo mi vyhovuje a prospieva.

Fascinovalo ma, že chodíš a tuším aj vedieš skupinu „rozprávačov“ O aký projekt ide a sú to rozprávači? 

Asi myslíš toastmasters: (Toastmasters v preklade znamená majstri prípitkov) a ide o celosvetovú neziskovú organizáciu, ktorá spája ľudí, pôsobí vo viac ako 143 krajinách  a má vyše 350 000 členov. Jej hlavnou úlohou je pomôcť členom v efektívnejšej komunikácii. Jej členovia sa učia byť lepšími poslucháčmi, zlepšujú  svoje prezentačné schopnosti, zvyšujú svoj vodcovský potenciál, dosahujú väčšie kariérne úspechy, ale aj osobné ciele, výrazne posilňujú svoju sebadôveru a učia sa motivovať a efektívne presviedčať druhých. 

Na Slovensku existujeme už viac ako 10 rokov a máme kluby vo veľkých mestách (Bratislava, ale aj Trnava, Žilina, Nitra, Košice, Banská Bystrica, Levice a v príprave je niekoľko ďalších miest). Celé to prebieha vo forme pravidelných stretnutí, ktoré možno opísať ako malú konferenciu, vedenú moderátorom, na ktorej vystupujú členovia v úlohách rečníkov. Každý z rečníkov má pridelenú úlohu, či už ide o prednes, prezentáciu alebo hodnotenie niektorého z predchádzajúcich rečníkov. Toastmasters International nemá trénerov, ani inštruktorov, ich miesto nahrádzajú radoví členovia, ktorí hovoria o tom, ako na nich pôsobilo vystúpenie daného rečníka. Snažia sa vyzdvihnúť jeho kvality a zároveň mu ukázať cestu k zlepšeniu. Všetko je založené na kvalitnej spätnej väzbe, do ktorej sa zapájajú všetci. 

Veľmi dobre je to zhrnuté v misii klubov Toastmasters: „Poskytujeme podporné a pozitívne vzdelávacie prostredie pre rozvoj komunikačných a vodcovských zručností našich členov. Tým získavajú väčšiu sebadôveru a osobnostne rastú.“

Obdivujem tvoje rozhodnutie nehľadať seba len po práci, ale urobila si radikálne rozhodnutie a požiadali si o neplatené voľno z práce, aby si našla svoju životnú cestu. Bolo ťažké urobiť toto rozhodnutie? Ako to prijalo tvoje okolie? 

Rozhodnutie samotné až také ťažké nebolo, ale cesta k nemu bola veľmi tŕnistá. Pracujem v korporácii už 10 rokov a to je dosť dlhý čas na to,  aby to malo následky. Stále som si hovorila, ešte kúsok, ešte kúsok, som silná žena, toto ešte zvládnem a podobné. Bohužiaľ, posledné roky to prestalo byť až také jednoduché. Začala som cítiť, čo označujeme za vyhorenie. Podvedome som to vedela, stále som sa brala ako stroj, ktorý to proste vydrží, lebo však všetci ostatní to zvládajú. Občasné bolesti chrbta som zvaľovala na nedokonalý tréning, prípadne dlhú chôdzu a pod. Myslím si, že aj joga si ma našla preto, lebo telo si to vypýtalo a ja som mu bola v danej chvíli naklonená. Celé to nabralo rýchlejšie obrátky, keď som sa zoznámila s mojím drahým. Ten si  všimol, že keď mám svoje dni, alebo sa mení počasie, cítim sa veľmi zle, prudko mi stúpa tlak a poslal ma lekárovi. Keďže lekárov veľmi nemusím, odkladala som jeho návštevu. Napokon som pod jeho nátlakom išla na vyšetrenie. Zistené hodnoty neboli najlepšie: vysoký tlak a predpoklad brať lieky.

Vtedy sme si s drahým sadli a hľadali riešenie. K problému sa pridala aj otázka stáleho cestovania, aj keď mám možnosť tzv. práce z domu, rozhodli sme sa, že ostanem doma. Našťastie mám dobrú šéfku a potom, keď odišla na materskú dovolenku, tak som mala dobrého šéfa a po debate v práci a zvážení pre a proti, napr. platenie zdravotného poistenia, zvolila som si polrok mimo práce. Môj šéf to schválil, keďže si sám niečo podobné vyskúšal a pomohlo mu to.

Považujem za skvelé, že mi to firma umožnila, aj napriek faktu, že práve vtedy sa začínala korona a všetky tie opatrenia okolo nej, zároveň sme prechádzali organizačnými zmenami a ďalšia kolegyňa odchádzala na materskú dovolenku. 

A ľudia? Veľa ľudí to prekvapilo, ale priali mi oddych a niektorí aj otvorene povedali, že som to mala urobiť už dávnejšie. Iste boli aj zvedaví, ako sa mi to podarilo, takže tento príbeh rozprávam častejšie. Najčastejšie asi čo počujem, je či je to kvôli korone, keďže začiatok môjho voľna bol prvého apríla (a to nie je vtip). Nemá to však nič spoločné, naopak korona mi pokazila niekoľko jogových plánov, mala som mať v apríli ďalšie učiteľské tréningy.

Túto radikálnu zmenu si podporila s pobytom v úplnej tme. Kedy a prečo si sa rozhodla pre tento zážitok?

K tejto téme som sa dostala náhodou. Jedného dňa môj známy spomenul, že ide do tmy a tak spustil lavínu otázok. V tom čase som mala asi rovnaké otázky ako sa teraz pýtajú mňa a hlavne ten pocit, že nepotrebujem byť v tme…. Prešiel nejaký čas a rovnaký známy, že si ide zopakovať tento pobyt, ale už so svojou drahou, v rovnakom čase, na rovnakom mieste, a predsa bude každý osobitne. Tento raz som si povedala, že je to skvelý nápad, pre mňa a môjho drahého.. Som veľmi zvedavá a niektoré veci beriem ako výzvu. 

A potom prišla korona a všetci sme ostali doma. Vtedy sme sa aj viac sústredili na meditáciu a drahý začal viac vyhľadávať veci o budhizme, keďže ho zaujíma táto sféra. Objavil, že niekde v Nemecku je kláštor a je možnosť študovať budhizmus a dokonca sa chcel stať mníchom. Takže mal nápad, že pôjde na rok do kláštora, čo by pravdepodobne náš vzťah neudržalo, keďže to znamená rok bez kontaktu s vonkajším svetom. Vtedy mi opäť napadol pobyt v tme, pretože viem, že pre drahého bolo podstatné ísť do ústrania a vyčistiť hlavu, nájsť opäť to svoje a vrátiť sa s novou energiou a nadšením….

Mňa to nikdy nelákalo, no viem, že to nie je také ľahké ako sa to niektorým zdá – asi aj preto pred tým mám rešpekt. 

Najprv to nelákalo ani mňa. To prišlo až neskôr, keď známy povedal, že ide druhýkrát a berie so sebou svoju drahú. Myslím, že vtedy niekedy ma to začalo tak viac zaujímať, ale stále to nebolo o tom, že “juchú idem hneď zajtra“. Proste som si povedala, že ak sa vyskytne príležitosť tak ju využijem. A keďže môj drahý chcel ísť do kláštora, tak som mu navrhla pobyt v tme. Zrejme sme dobrý pár, keďže sme obaja skončili na riešení termínu. Bolo celkom zaujímavé, že kalendár aj napriek korone bol plne obsadený, môj drahý tam zavolal a rezervoval pobyt len pre seba. Pri tom nadšení na mňa zabudol. Dobre to však skončilo, začiatkom tohto mája sme cestovali  do tmy, on na 10 a ja na 7 dní. Od prvej informácie o prospešnom pobyte v tme až po rezerváciu miesta a zaplatenie poplatku uplynuli 2 dni a samotné rozhodovanie trvalo asi 2 hodiny. Prispeli aj odporúčania, že takýto zážitok prospeje partnerskému vzťahu.

Pokračovanie rozhovoru uverejníme v septembri