Psychologička píše: Ako motivovať? Odmeňovať či nie?
Najväčšou odmenou aj motiváciou pre dieťa má byť to, že sa mu podarilo úlohu vyriešiť, že to zvládlo, že to napísalo bezchybne, že sa to naučilo a teda aj radosť toho, že niečo vie, niečo sa naučilo. Má sa učiť pre dobrý pocit.
Motivujúce alebo naopak demotivujúce pre dieťa býva aj to, čo si o škole, učení a učiteľoch myslíte vy, jeho rodičia, ako o tom rozprávate v rodine, v prítomnosti dieťaťa. Je obrovský rozdiel v tom, ak dieťa počúva, že učenie je dôležité, že pani učiteľka je dobrá a veľa ich naučí, že škola je fajn vec, ak vidí svojich rodičov, čítať, ak dostáva aj darčeky potrebné pre školu a vzdelávanie- knihy, encyklopédie, hádanky, ceruzky – ,ako keď počúva to, že škola je zbytočná, že aj tak sa tam nič nenaučí, že učitelia nevedia ako pracovať s deťmi a pod.
Verili by ste, že aj vaše správenie môže vplývať na motiváciu dieťaťa ku škole? Ak vaše diea vedieťe pokojným tónom a trpezlivo počas domácej prípravy, oceňujete ho, zvládate svoje emócie, ste spravodlivý a chápavý, neporovnávate ho s nikým, tak vaše dieťa si s vami s radosťou sadne k úlohám.
Rozdiel je aj medzi pochvalou, odmeňovaním a oceňovaním dieťaťa. Sú to skutočnosti, ktoré do veľkej miery vplývajú na motiváciu dieťaťa.
Oceňovaním podporujete nielen zdravé sebavedomie a sebaistotu dieťaťa, ale aj radosť z učenia. Vtedy používate vety: „zvládol si to, podarilo sa ti to, nevzdal si sa, snažil si sa, veľmi ti na tom záležalo a pod“. Oceňovaním správania podporujeme vnútornú motiváciu dieťaťa, aby svoje správanie opakovalo preto, že je to správne, teda z presvedčenia. Na rozdiel od toho pochvala znamená, že používate vety typu „si šikovný, pekný, úžasný, je to nádherné, perfektné“ tak posilňujete závislosť dieťaťa na hodnotení iných ľudí a nechtiac vyvolávate neistotu, obavy, seba pochybnosti, podporujete prehnaný perfekcionizmus, strach zo zlyhania. Podobný efekt má aj odmeňovanie, teda podoruje závislosť dieťaťa na odmene, na vonkajšej motivácii. Bude robiť niečo preto, že za to niečo dostane a nie preto, že je to správne, že je o tom presvedčené. Odmeny zvyčajne mávajú krátkodobý účinok a môže sa stať aj to, že dieťa už ani prstom nepohne, ak mu za to nič nedáte, alebo bude chcieť stále väčšiu a väčšiu odmenu, alebo bude podvádzať, aby odmenu získalo.
Verím, že si nastavíte váš rodinný režim k čo najväčšej spokojnosti každého člena a učenie budete vnímať ako príjemnú súčasť života, ktorá postupne otvára deťom cestu k vedomostiam, krásam, a múdrosti. Príjemné učenie sa. Zachovajte chladnú hlavu, očakávajte úspech a príjemnú aktivitu a oceňujte- nielen svoje dieťa, ale aj seba a partnera.
Silvia Érseková– psychologička, hrová terapeutka, autorka projektu Na káve so psychologičkou.Svoje štúdium psychológie ukončila v roku 2010 na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Svoje skúsenosti získavala v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Nových Zámkoch, neskôr v Bratislave, a v Plamienok n. o. ako dobrovoľníčka. Jej snom bolo zúčastniť sa výcviku v Terapii hrou, ktorý sa jej splnil pred rokom. Naďalej spolupracuje s Inštitútom Terapie Hrou. Momentálne vedie projekt Na káve so psychologičkou, ktorého zámerom je priniesť psychológiu medzi ľudí, odbúravať mýty a predsudky a zameriavať pozornosť na predchádzanie problémov. Okrem psychológie buduje svoju sieť e-shopov v spolupráci s jednou špičkovou anti-agingovou spoločnosťou. Už odmalička snívala o tom, že bude ľuďom pomáhať, teraz má na to všetky nástroje.
