skip to Main Content
0917737076 info@minoritykids.sk
Nie Je Jedno, že Ako Rodíme! – 1. časť

Nie je jedno, že ako rodíme! – 1. časť

S Klárou Nógell Ürögi som sa zoznámila vo februári minulého roka, keď bola účastníkom rozhovoru na klubovom večierku pod názvom: Traumatický pôrod. Jej pokora, ľudskosť, a vnútorná harmónia ma fascinovala od začiatku. Práve preto som si ju poprosila, aby sa so mnou porozprávala o sebe, o svojej životnej ceste. Popritom som mala otázky aj ohľadom pôrodných zážitkov, o ťažkostiach, ako aj o rolách matky a otca počas pôrodu. Odpovedala veľmi úprimne a zaujímavo..!

Prečo si sa stala psychologičkou?

Neviem vyznačiť jeden jediný moment, bol to dlhší proces. Moje prvé spomienky ohľadom voľby povolania pochádzajú z obdobia, keď som mala 4-5 rokov, vtedy som sa chcela stať pediatrom. Neskôr som zbierala sebapoznávacie testy z magazínu Vasárnap, začala ma zaujímať psychológia. Vtedy som počula jednu hádku, a som si hneď myslela, že táto komunikácia by mohla prebehnúť oveľa inak, a ja sa chcem naučiť, ako presne. V gymnázii som mala zase viac záujmov, ale nakoniec som si vybrala psychológiu – a je to pre mňa obrovské šťastie, keďže táto profesia pokryje moju rozmanitú zvedavosť, ktorou som požehnaná.

Naša profesia nás charakterizuje. Ako si sa zmenila kvôli vlastnému povolaniu?

Veľa som sa zmenila, a prosperujem stále. Chvala Bohu moja profesia je taká, v ktorej zbieranie skúseností znamená výhodu. Ktorí ma poznajú dávnejšie, vedia, že som mala veľmi zdržanlivú, plachú povahu. Dneska som viac otvorená, komunikatívna vďaka mojej dlhoročnej sebapoznávacej práce, a absolvovaným kurzom – na toto som veľmi hrdá, a milujem toto súčasné ja. Vývoj sa však nekončí, maximalista má vždy priestor na zlepšenie sa.

S ktorou psychologickou oblasťou sa zaoberáš?

Na túto otázku nie je pre mňa jednoduché odpovedať… veľmi rada sa učím nové veci, získam nové vedomosti, takže som si osvojila veľa poznatkov z rôznych oblastí. Zaoberám sa ako s deťmi, tak i s dospelými, absolvovala som kurz relaxácie a symbolickej terapii. Takže tí, ktorí sa na mňa obrátia, sa tak môžu naučiť metódy autogénneho tréningu a meditácie, vizualizácie.

Pre mňa bola tiež veľmi zaujímavou metóda pomocnej vnútornej rodiny, ktorú vypracoval môj školiaci psychológ – je veľmi silná, vhodná na obnovenie konfliktných rodinných vzťahov, generačných tráum. Zaoberala som sa aj so svetom partnerských vzťahov, i s terapiou so psom – pred mojim tehotenstvom som navštevovala domov dôchodcov s mojim vycvičeným psom, Filipom. Absolvovala som aj viacročné kurzy terapii s rozprávkami, ako aj umeleckej terapie. Podľa mňa je veľmi dôležitou oblasťou smútok, takže som sa snažila získať prehľad o tejto oblasti – keďže pojem straty je nevyhnutnou súčasťou našich životov, často sa objaví počas terapii. V praxi doteraz používam väčšinou tieto metódy, podľa potreby ich kombinujem individuálne. Najnovšia oblasť, ktorá ma dotkla je spojená s tehotenstvom a pôrodom, keďže som našla metódu hypnopôrodu – pomocou ktorej som rodila i ja. Zázrak rodenia ma uniesla až tak, že som absolvovala lektorský kurz hypnopôrodu. Dúfam, že v budúcnosti môžem pomôcť informáciami a podporou ostatným ženám, aby vnímali pôrod ako zdroj. 

Spektrum tvojej kvalifikácie je neuveriteľne široké, vyznáš sa v obrovskej oblasti. Na klubovom večierku sme sa rozprávali o traumách pri pôrode, takže by som mala pár otázok ohľadom tehotenstva a pôrodu. Podľa teba čo ovplyvňuje pozitívne prežitie týchto procesov?

Dr. Ágnes Dékány veľmi pekne zhrnula, čo všetko je potrebné k tomu, aby žena videla pozitívne svoj pôrod. Prvá vec je bezpečie, čo treba chápať nie len vo fyzickom, ale i v psychickom mysle. Čím viac je atmosféra intímna, tým viac vie rodiaca žena poľaviť. Toto sformulovala i Michel Oden, podľa nej pôrodu pomôžu najviac tieto faktory: teplo, tma, intímny styk, pokoj, ticho, sloboda pohybu, a k tomu prítomnosť známych, citlivých pomocníkov. Ona pracovala tak, že čím viac sa zdal byť komplikovaným daný pôrod, tým väčší dôraz dostali tieto faktory. Žena je počas celého tehotenstva, ale najmä počas pôrodu v zmenenom stave vedomia. Sústredí sa dovnútra, ale vplyvy životného prostredia vníma ostrejšie, než je potrebné. Takže to, ako s tehotnou ženou sa zaoberajú, komunikujú, má exponenciálne výsledky. Ako pozitívne, tak i negatívne. Napríklad na povzbudivé slová reaguje tehotná žena oveľa lepšie, jedno také gesto môže byť útechou aj po rokoch. Ale ponižujúce, sarkastické vety sprevádzajú ju tiež dlho, môžu sa stať neoddeliteľnou súčasťou pôrodného príbehu, dokonca môžu i pozastaviť pôrod.                                                      

Druhá vec je kompetencia. Rodiaca žena musí cítiť, že je partnerom v tomto príbehu, že nerozhodujú nad jej hlavou, keďže nakoniec ona, a jej rodina znesú dôsledky tých rozhodnutí. Tretia je uskutočnenie individuálneho pôrodného príbehu. Každé tehotenstvo a každý pôrod je jedinečný. Počas týchto procesov prebieha taký vývoj osobnosti, kde žena už nikdy nebude rovnaká, ako predtým. Je to zaujímavá cesta naplnená s kolísaním emočných stavov. A na konci sa narodí i osobný príbeh dieťaťa počas prvého stretnutia so svetom. Miešanie týchto troch prísad dáva korene novo vytvorenej rodine, a tak tvoria základ ich ďalšieho vývoja.

Tento proces je veľmi hlbokou sebapoznávacou cestou, takto vedome si to vedia prežiť tie ženy, ktoré pracujú na svojich obavách so rozšírením vlastných skúseností a hraníc.

Ako psychológ si myslím, že má veľmi pozitívne účinky na tehotenstvo a pôrod, ak si dáme na miesto náš vzťah so svojou matkou, a keď vyriešime hlavné problémy, starosti súvisiace s pôrodom.  Viacerí majú zaťažený vzťah s vlastnou matkou, a tento fakt môže byť i dôvodom problémov s počatím. Samostatne, povedome môžu sa objaviť témy vlastného narodenia a tehotenstva s nami, ktoré – ak sú príliš traumatické – môžu sa opakovať u nasledujúcich generáciách. Ak sa tieto obavy dovtedy nevyriešia, môžu sa mobilizovať až na pôrodnej sále. Našťastie existujú také psychologické metódy, pomocou ktorých vieme sformulovať náš vnútorný, pomocný materský obraz, a rozptýliť obavy. Minulosť nevieme zmeniť, a to ani nie je našim cieľom, ale to, aby sme prežili straty v minulosti, aby sme si našli pomocníkov, a aby sme sa naučili z minulosti a prítomnosti zakladať silnú budúcnosť. Ak je matka i dieťa zdravé, pôrod má byť prirodzenou, normálnou životnou skúsenosťou, a nie lekárskym zákrokom. Na pôrodnej sále prebieha oveľa viac, než narodenie dieťaťa: spustia sa také psychické procesy, ktoré ovplyvňujú šťastie dieťaťa i celej rodiny. Nie je jedno, že ako rodíme a ako sa narodíme, lebo to bude základom toho, ako dieťa vstúpi do rodiny už fyzicky plne, a takto sa píše príbeh narodenia rodiny.

Back To Top